DAY 18
–prejdené 0,2km
Zastrešené ráno (3526,9km)
Vyspal som sa na lavici zastávky. Bol som na lavicu vyspaný. Takže ľavičiar, ťažko povedať, či v tomto prípade opozícia alebo koalícia.
Nefalšovaný ľavičiar.
Sal som v spacáku ako vlhčený obrúsok. Vlhká noc vyústila do usmokleného rána. Zobudil som sa ako špongia. Zastávka bola 0* bez prednej steny, bez inžinierskych sietí, bez súkromia, bez všetkého, len čistá strecha nad hlavou a to doslova. Stále mrholilo a časť kvapiek som nevyhnutne absorboval. Kravy vydávali otravné zvuky, teda robili kravál.
Môj status na zastávke – hibernácia.
Najprv mi volala mamina, to bol prvý budíček o 6:34. Keď sme dovolali, tlačidlo “Zložiť” fungovalo ako snooze na budíku a odložil som ho. Až o 8:27, čo bolo o dve hodiny, ale mne to prišlo ako polhodina, mi volal ocino a na to som sa vysúkal zo spacáku. Dal som si postaviť na čajokrásnu chvíleň. Medzi tým som kúsal do fit tyčiniek, ani neviem, koľko som ich obetoval, možno tri, možno päť bolo, to je jedno, pri pohľade von zo zastávky. Bolo ich dosť, a bol som ich pripravený jesť celý deň.
Exkluzívny výhľad z mojej loggie 0* motelu.
Predpoveď sala, a malo prestať pršať až na večer. Kotvu som sa zo zastávky nechystal zodvihnúť.
Keď som už bol naraňajkovaný a očajený krásnou chvíľou, rozmýšľal som, ako strávim deň na ploche 10m2.
Rozhodol som sa prečítať celú knihu Jób, ktorá bola na rade v mojich pravidelných čítaniach Biblie, ktoré som sa na cestách snažil obzvlášť dodržiavať. Vydal som sa predsa motorkou, na púť do Santiaga de Compostela.
Kaplnka kostola? Časť zázraku po zastávke.
Predsavzal som si prečítať celú knihu Jób. Baterku na mobile som mal okolo 60% a tak som dal režim lietadlo, stiahol jas na minimum a pomaly som z mobilu vytiahol aj samotnú baterku, len aby som jej predĺžil životnosť na celý deň pod zastávkou. Zistil som, že na jednom solárnom paneli sa odtrhli káble, nič vážne, ak by som mal letovaciu stanicu, ktorú som nemal. Takže takto bol neopraviteľný. Čím som bol bližšie ku Santiagu de Compostela, boli straty znefunkčnených predmetov vyššie. Posadil som sa vedľa vecí a tváril sa, že som vlhký batoh ako kolega naozaj vlhký batoh. Zakuklil som sa do spáce a začal som si čítať z biblie v mobile.
Nebolo mi zima až tak, iba primerane. Sem-tam som odtrhol oko od čítania a skontroloval, ako je na tom počasie. Autá ani nechodili a ani ľudia nie. Bola sobota ráno a vonku bolo tak, že bola škoda aj psa vypustiť na dvor. Mal som relatívne súkromie, asi maximálne, čo zastávka mohla poskytnúť.
Kostol? Časť zázraku po zastávke.
Išiel okolo jeden pár, a pani sa pristavila a ponúkala mi café. Odmietol som, som ešte mladý na to, aby som pil kávu, predsa, hovorievam zo srandy. Poďakoval som a hlbšie som sa vtiahol do spácokuli. Že kávu nepijem, hovorím každému, ako to že to ešte všetci neveria? Dala mi lajk a odišla.
Časť zázraku po zastávke.
O niečo neskôr išla okolo iná pani a tiež mi ponúkla coffe. Práve som rozčítaval siedmu kapitolu knihy Jób. Už druhá taká istá možnosť. Pomoc od Boha v nečase. Povedal som si, že hej – dám si teda kávu, súhlasil som. Jazyková bariéra sa postavila medzi nás. Posunkami sme sa však pochopili. Doslova licitované šarády. Tieto licitované šarády boli minimálne o tri úrovne náročnejšie ako licitovaná voda spred 13 dní.
Čoprani som dal reťaz, nie zo zlata, ale z ocele, a zámok bez panstva, zámok na zamknutie k zastávke. Batožinu som si nie celkom isto vložil do cudzieho kufra. Čoprani som zamával a nastúpil v dôvere do auta. Čo ďalej Bože?
Odišli sme zo zastávky a ja som nemal tušenie, čo bude nasledovať. V aute sa mi predstavila: Aquilina, a ja som zistil, že sa po španielsky poviem: Pablo.
Bol som zvedavý, aké to je. A dnes som to zažil.
Vždy som toto túžil zažiť. Bol to veľmi zaujímavý pocit, stáť tvárou v tvár človeku, ktorý rozpráva, ale absolútne si navzájom nerozumieme slová. Nič, žiadne, žiadne spoločné slovo. Komunikácia sa obmedzila na intuíciu a posunky.
To som zase ja Paľo frajeris medzi dvoma platanmi. Hej toto už boli platany.
Zobrala ma k sebe domov. Posadil som sa do kuchyne a čakal. Došlo na kvalitnú prekvapkávanú kávu. Wow, káva ma postavila na nohy a získal som trochu tepla. Počas popíjania kávy vstal jej syn Rodrigo. Zoznámila ma s ním. Aquilina má 55 rokov aj keď jej vek by som tu asi nemal zverejnovať a pracuje v nemocnici ako sestra, Rodrigo má 20. Rodrigo je najmladší a má dve staršie sestry, ktoré sú už vydaté. Študuje chémiu. Vedel po anglicky asi na mojej úrovni, alebo o chlp lepšie. Skrátka dozvedel som sa celu rodinnú story.
Hovoril, že nemá rád angličtinu, že radšej má španielčinu a francúzštinu. Angličtina ako interface. Zistil som, že bolo úplne jedno, či som použil správny minulý čas. Išlo hlavne o to, použiť vhodné slovo, ktoré vystihovalo to, čo som chcel povedať, v čo najsprávnejšom poradí pozliepať vetu.
Aquilina mi ponúkla kiwi, ktoré bolo okrem iného aj moje prvé ovocie po 17 dňoch. Vychutnal som si ho. Bolo sladké.
Bol som vtiahnutý na kompletnú domovú prehliadku od rozsiahleho prízemia až po detailnú pochôdzku po podkroví medzi haraburdami. Doslova som videl všetky zákutia, hádam podrobnejšie, ako by ich nafotilo googlemaps auto.
Rodrigo má mačku, ktorá sa volá Nitro, čo je skratka pre nitroglycerín, aj keď je to ona a nie on.
Nitro, nitroglycerín C3H5(ONO2)3.
Videla, aký som zúbožený nečasom a ponúkla ma teplou sprchou. Pred vstupom do sprchovacích priestorov Aquilina držala v rukách čisté slipy a ponožky svojho syna Rodriga, ktorý sa pri tom tváril, že to nie je jeho mama. Chápal som ho.
Nedbal som, čo by som dbal, dbania bolo dosť.
Prúd vody zo sprchy na mňa padal vhod. Sal som teplú vodu v sprche a nie vo vlhku na zastávke. Osprchoval som sa ako človek, a ako človek som sa opäť aj cítil. Mohol som vypnúť survival mód. Poutieral som sa do froté uteráku, ktorý bol väčší ako ja. Konečne normálny uterák, ten z mikrovlákien, čo som mal, schol síce rýchlo, ale inak na omak nestál za dotyk.
Nálada po sprche, vo voňavom oblečení.
Kým som sa sprchoval, Aquilina mi zhabala všetko špinavé oblečenie. Rozumej všetko čo som mal zo sebou na tomto dobrodružstve bolo už špinavé. Dala mi ho oprať do dvoch pračiek, aj s avivážou. Práčky so sušičkou boli externé, nachádzali sa k kôlničke vedľa domu. Nemal som sa ako brániť, nemal som šancu. Naliehavá, že mi veci vuperie.
Dve pračky sa postarali o moje oblečenie.
Mikina wikina a triko riko bolo natoľko opotrebované cestovaním, že sa museli oprať ručne. Ručná práca nadovšetko, nasmiali sme sa, špliechali naokolo, sranda na španielsky spôsob. Spolu sme prali v umývadle za pomoci špeciálneho mydla, ktoré ako kúzelník Houdini odstránilo vazelínu. Zmazali sme tak mastnú spomienku z 11. dňa na úkryt pod bagrom.
Vyfasoval som dočasne náhradnú mikinu, ktorej meno som nevedel, náhradné tričko berlin a tepláky.
Komunikácia de ruka de noha, napadlo ma využiť možnosti internetu a mobilu. Bol som moderný. Ak bolo nevyhnutné, miestami sme komunikovali cez google translate. Sranda, tie preklady spotrebovali dosť fantázie, takže ak tento dnešný príspevok nie je dostatočne pútavý, tak pardon, pre mňa však tento deň znamenal veľa a bol krásny. Pán sa postaral.
Deluxe obed
Pohostili ma ako najlepšie vedeli, obdivoval som to a bolo mi to také, no nie celkom po vôli lebo som sa im nevedel ako odvďačiť. Bolo to ako prijať spasenie, proste nevedel som, čo som mal urobiť – mohol som len prijať.
Deluxe obed, prvýkrát v živote som jedol morské potvory.
Výborný obed, na výbornom mieste, s výbornými ľuďmi. Prvý krát v živote som jedol niečo s morských plodov , teda ak rybu nerátam do morských plodov. Ryba nie je plod, ryba je ryba predsa.
Morská príšerka po olúpaní zo šupky a odmontovaní hlavy, je to mňam.
Neviem, čo som jedol. Bolo to studené, surové a mŕtve. Dosť ťažko sa to lúpalo a trebalo tomu odmontovať hlavu, čoho som sa obával a štítil, ale musel som, ak som sa chcel najesť. Ukazovali mi to a smiali sme sa ako mi to nejde. Smial som sa tiež. Ja som si očistil jeden, kým oni mali už zjedené tri.
Príjemný šalát so sušenými slivkami.
K tomu sme mali zeleninový šalát, s avokádom, olivami, so sušenými slivkami, ktoré do neho Aquilina nastrihala nožnicami. Pomáhal som s jeho prípravou, krájal som kozí syr a rajčiny. A ako ďalší chod bol losos na prírodno pokropený cítrónom. Všetko mi to chytilo, bolo to prvé ozajstné varené jedlo na cestách času.
Wi-Fi blahobyt
Veľmi významný okamih sa odohral, keď som pristúpil od nich cez wi-fi k internetu. Bolo to ako ďalšie znovuzrodenie. Bol to dátový nádych zhlboka, nie len vzdychajúci internet z mobilu, ktorý bol značne obmedzený. Priznávam, že počas cestovania trpím núdzou o Wi-Fi.
Po vynikajúcom obede ma Aquilina zobrala na sight-seeing mestečka a okolitých lazov. Išli sme jej autom a veľa sme zastavovali. Ukázala mi zákutia, ktoré by som nemal šancu navštíviť.
Pohľad do doliny, kde som bol prichýlený.
Kdesi tam dolu v doline, v dedine býba Aquilina a teraz i ja. Stále som nechápal zázraku zástavky. A ževraj sa zázraky nedejú? Zázraky sa dejú v takej miere v akej im verím, v
Takto rastie bobkový list.
…loading text…. please be patient….
Semienka eukalyptu.
Bola to iná perspektíva, ktorú som z Čoprane nemal šancu zachytiť. Bežne tam rastie bobkový list, eukalyptus a špeciálny dub, ktorý cez zimu neopadá. Výklad a pokec som mal k všetkému po španielsky ale zaujímavé bolo, že jazyková bariéra niečo predsa len prepustila. Či sme sa pochopili posunkami alebo inak neveiem, ale fungovalo to. Niečo som pochopil, a celkovo sme sa nasmiali. Aquilina sa vyzná do kvetín ako moja mamina, veľa som poznal z toho vďaka základom o prírode z detstva vštepeným rodičmi.
Kvetina so včelou.
…loading text…. please be patient….
Kosatec gíčovej farby.
Keď sme sa vrátili z prechádzky, už nepršalo. Pešo som zašiel k Čoprani na zastávku a zobral som ju zaparkovať na dvor, kde som bol prichýlený. Bolo to 200m metrov od zastávky. V priebehu dňa som sa z nula hviezdičkovej zastávky dostal do all-inclusive domu. Neveril som tomu, bol to zázrak zastávky.
Na večeru bola teplá bageta, ktorú sme si namáčali do posoleného olivového oleja. K tomu sme mali rajčiny, klobásu, syr a debatovali sme. Aquilina mi pustila svoju obľúbenú pieseň Hijo de la luna
Posteľ (3527,1km)
Ponúkli ma posteľou, po 18 dňoch som si ľahol do mäkkého. Zaspal som ako batoľa, už mi len chýbal palec do pusy, zaspal som ani som o sebe nevedel.
Prežil som čas a zázrak zastávky a som za to Bohu vďačný.
