Pavel Kuliffay
Pravdepodobne som sa narodil ako človek, v ktorom sa zrodil strojár s dušou umelca. A tak ako papier bez kresby ostáva prázdnym aj môj život bez Boha bol prázdny. Ako som sa stával autorom kresbičiek autorom môjho života sa stal Boh. Mojím rodiskom a miestom, ktoré ma formovalo sa stala veľká-malá Bratislava. V detstve som trávil veľa času s farbičkami nad papierom. Vo chvíly ukončenia základného vzdelania som sa rozhodol pre štúdia na strojníckej priemyselnej škole. Vôňa oleja v sústružni bola lákavejšia ako ateliér umeleckej školy. Bolo rozhodnuté, talent kreslenia som mohol rozvýjať aj ako strojár. Okrem technického kreslenia som sa venoval aj kresbe tušom. Tu niekde sa zrodil svojský štýl. Oslovil ma starý žltkastý papier, ktorý som dostal od otca. Jeho veľkosť, farba a vôňa ma úplne dostali. Kresby na tridsať ročnom papiery ožívali a navracali hárkom papiera hodnotu. V tomto obdobý som začal aj písať do šuflíka krátke literárne útvary, ktoré pôsobili paradoxne k môjmu negatívnemu vzťahu k slovenskému jazyku. Školu som popri kreslení na hodinách úspešne ukončil s výborným vysvedčením. Rok som dal šancu štúdiu na vysokej škole strojníckej, ktoré ostalo do dnešneho dňa nedokončené. Začal som pracovať. Bola to príležitosť k realizácií driemajúcej túžby vydať knihu. Tejto šance som sa chopil a debutoval som zbierkou čŕt s názvom Nič a Láska.
Talent kreslenia, ktorý som dostal som nezakopal, ale rozvynul. Príležitosť vystavovať s otcom som s radosťou prijal a je to pre mňa česť.