DAY 01
–prejdené 245,7 km
07:31 Devínska Nová Ves (0,0 km)
Vytýčený cieľ, je Santiago De Compostela. Zatiaľ na začiatok, stačí aj to, že už som na ceste.
Vyrazil som na cestu. Obloha bola zamračená ale moja tvár nie. Rozlúčil som sa s rodičmi a šiel som v ústrety ceste. Prvá zastávka ktorú nepočítam bola pumpa slovnaft v karlovke. Tu som využil zariadenie pumpy a rozlúčil sa s kamarátom Dejvom, ktorý ma tam prišiel odprevadiť.
09:36 Maria Ellend (49 km)
Neviem či nastal čas, alebo som si ho vynútil. V rakúsku v dedinke Maria Ellend som zastavil v parčíku. Príčina bola zjavná. Bola mi zima.
Hľadanie teplejších kusov oblečenia.
Teplomer ukazoval 16,3°C, čo nebola letná teplota. Takže. Musel som demontovať batožinu a vykutrať termoprádlo a tepláky. Vôbec sa mi nechcelo, mal som to tak pekne nabalené, že škoda do toho zasahovať. Zistil som, že aj keď boli veci v ruksaku navrchu, dostal som zabrať. A zabral som.
Keď som už bol hotový preoblečený, znovu zbalený som si všimol, že stojím na pútnickom mieste. Takže som na správnon mieste, idem správne.
Ceduľa s pútnickým označením 52,1 km od Bratislavy.
Nastal čas.
Prišla mi na um vhodná myšlienka. Vytiahol som chleba a z neho na mňa kukal rezeň v trojobale. Čakal som, že rezene od maminy precestujú viac. Teda prvý ďaleko nezašiel…
10:42 Schwadorf (62,1 km)
Čakanie kým prestane liať.
Musel som zastaviť lebo sa rozpršalo. Zastavil som na miestnom čínskom trhovisku, kde ma prichýlil pod stánok turecký pánko predavačko. Keď videl ako moknem na daždi a rozhliadam sa kam s motorkou, ponúkol mi miesto pod plachtou stánku. Bol som rád, aj keď som si nebol istý či mi nebude vnucovať kožené opasky ktoré predával. Ale pochopil, že som na motorke a nie na nákupoch.
Zistil som, že viem po nemecky niečo vystrúhať zo seba aj keď som ani z ďaleka určite nepôsobil ako native speaker. A jeho nemčina bola na úrovni slovenčiny u vietnamských predavačov. Ale prehodili sme pár slov, doslova. Trčal som tam pod plátenou strechou tržnicového stánku a počítal dažďové kvapky. To mi zabralo zhruba trištvrte hodinu. Keď iba popŕchalo, rozhodol som sa pokračovať. Pár kvapajzní, to uhrám. Podali sme si ruky išiel som ďalej. Čo som neskôr oľutoval. Dažďové kapky ma štípali do ksichtu, bolo to ako ľadové kryštáliky. Fuj, a ako bonus som mal mokrotu a v topaňách grátis. Moto čižmy sali – (it sucks).
12:29 Oeynhausen (89,7 km)
Popŕchalo. Bol som na ceste už 27,6 km od posledného státia a čo sa nesalo. Najprv mi natiekla voda do ľavej čižmy a pár km na to aj do pravej aby si nezávideli, aby to bolo fifty-fifty a pre mňa 0:1.
Čvachtalo mi v čižmách, no nečudo keď mám 86% ponožiek mokrých.
Nebola chyba v nepremokavosti. Ale to že tie nohavice fakt neprepusťajú vodu a všetká mi stiekla do čižiem, ale nebudem robiť reklamu nohaviciam od karimoru. V Oyenhausen mi už tak čvachtalo, že som zastavil na pumpe Avanty, kde som sa musel prezuť do rezervy.
Po úspešnom prezutí som takmer zabudol, že mimo strechy pumpy popŕcha, prší.
A tak nastal znovu čas.
Pršalo bolo to jasné pri pohľade na dažďové klobúčiky v mlákach. Jazda by bola bezútešná, tak som vykutal druhého rezňa v chlebe. Nemohol som sa ho dohrabať, potvora, zrejme sa chcel predo mnou ukryť alebo pred dažďom – to mi bolo v tom momente jedno.
Čakanie na bezdáždie s použitím selfie palice.
Na pumpe som sedel na obrubníku a tlačil rezeň, jak sa na žochára patrí. Ľudia, ktorí tankovali chodili okolo a buď krútili hlavami, alebo súcitne prikyvovali.
Medzičasom sa začala ukazovať belasosť oblohy a prestalo aj popŕchať. Takže čo s toho plynie? Ponaučenie.
Modrá obloha.. v diaľke.
Kto si zaje rezeň, získa počasia priazeň. Alebo kto si počká ten sa dočká.
16:33 v kopcoch medzi Ahornhof a Gsheid (179,8 km)
Prešiel som 90,1 km od poslednej zastávky. Medzičasom sa krásne vyčasilo, ukázala sa modrá obloha a hrialo slnko. Krajina sa menila zo známej roviny na pahorkatinu.
Krásne vysokohorské cesty.
Pribúdalo kopcov. Prechádzal som malebnými dedinami. Po ceste som cítil príjemnú vôňu, patrila hromade, z ktorej sa dymilo – vyrábali drevené uhlie. Prechádzal som horské priechody a zistil som že Čopraňa s toho nemala až takú radosť ako ja. Miestami som musel škrtiť aj druhý rýchlostný stupeň, pričom som nedosahoval do kopca ani 40 km/h. Niekedy som mal pocit že nie škrtím ale dusím motor, nakoľko počet prevodov je obmädzený na päť. Ale napokon, zvládli sme to.
Ja a Čopraňa v alpách.
Bol som spokojný, nepršalo, cestoval som, bol som na ceste.
18:14 Wildalpen (245,7 km)
Konečne som dosiahol dnešný bod. Destination reached.
Wildalpen.
Uzimený a zvlhnutý som neváhal ísť do kempu. Zaplatil som 9€ čo sa mi zdalo veľa v rámci môjho low-cost feelingu.
Foto kempu.
Vytiahol som na vedúceho svoju nemčinu a dokonca som sa snažil zjednávať. Menoval mi veci, ktoré sú v cene: televízor, elektrina…to boli veci ktoré som nepotreboval, a v cene bola aj teplá sprcha no a tá teplá sprcha ma prehovorila – zobral som to.
Našiel som si miesto na trávniku.
To som ja po 245,7 km.
Nebolo tam veľa ľudí tak som si mohol vybrať. Zabezpečil som Čopraňu. A začal sa venovať Stanislavovi. Stan sa volá Stanislav. Stano bol hotový a ja tiež. Zabudol som stopovať koľko trvala stavba ale nabudúce budem aby som videl či sa zlepšujem. Nemal som v úmysle ho rozobrať len aby som to stopol, avšak viac som sa tešil na sprchu a tak som to nechal na inokedy. Sprchy predčili moje očakávania. Boli síce formou open-space office ale čisté a moderné, na to ako pôsobil kemp a vedúci ošuntilo. Umýval som sa prvým z 12 hotelových mydielok, ktoré som na zhromaždil počas života. Vek a kvalita boli neznáme, a ani som ich netestoval. Na hoteloch som mával vždy svoje. Disponoval som aj 4 hotelovými šampónikmi, ale tie som si šetril.
Ako som sa sprchoval, nevedel som sa dopustiť teplej vody. Páková batéria otočená na červenú bodku a tiekla studená. Celý uzimený som skúsil už zo zúfalstva otočiť do opačnej strany a skoro som sa obaril. A ešte čo sa stalo, vyšmiklo sa mi mydielko z ruky a ako padlo rozbilo sa na kúsky. Prvé som si už prečerpal.
Môj base camp. Cestovná zostava.
Aby som si zaistil že cez noc nebude pršať, zajedol som posledný rezeň v chlebe v kombinácii s polovicou uhorky, čo by nemalo vadiť. Spokojný, umytý, najedený som ešte vyhladal vedúceho na kus reči v rámci spoznávania krajiny. Vyzistil som, že voda je pitná, ide z jazera v horách.
