DAY 13
–prejdené 166,5km
Ranné komáre pri altánku
Len čo som sa zobudil, už aj som sa oháňal od komárov. Takže včera sa tos nimi neskončilo. Nebol som doštípaný, lebo som sa večer inteligentne zakuklil do spáce. A použil som antikomár dezodorant. Orepelentoval som aj spácu.
Bol som vyspaný na asfalt. Spal som len tak bez karikamarátky Karikatky. Stana som už dlhšie nepotreboval a najnovšie ani Karikatku. Padlo mi dobre defragmentovať chrbát.
Ranný face, nesťažoval som sa, chrbát bol sformátovaný, a myšlienky defragmentované.
Už som bol hore a videl som, že prichádzajú autá a berú tú vodu s chaluhami do fliaš. Pomyslel som si, že je to asi pramenistá voda, a za jednu fľašu som si nabral, že hádam na varenie bude dobrá. Ako hovorí môj ocino: Pitva ukáže.
Z tejto vody si naberali. A ja tiež napokon.
Musím poznamenať, že dnes je už druhý deň, ktorý som vynútený okolnosťami šunky GPS spoliehať sa old school, na tabule a navigovať sa sám seba sám. Z mobilu som nechcel mať dusenú šunku, a tak som sa rozhodol GPS nepoužívať. Inými slovami mobilné GPS salo, proste slabý a nevýkonný telefón.
Spôsob mojej dopravy by som definoval od tabule k tabuli, alebo odtiaľ po tiaľ.
Naplno som využil potenciál niektorých kruhových objazdov za účelom prečítať si všetky smery a názvy miest si porovnať zo zapamätanou skomoleninou mesta v dočasnej pamäti RAM, do ktorého smeru som sa mal ťahať. Raz som si dal dve kolečká a bez hanby, nikto tam nebol tak dlho ako ja, takže nikto neprišiel na to, že sa tam točím jak chlapček v detskej manéži, ktorého maminka nevie odtrhnúť od labute, v ktorej sedí.
Pred mestom Binéfar som zbadal Lidl. Jupí, Lidle sú aj v Španielsku. Vlastne hej, samozrejme, ved španielsky týždeň v Lídli.
S poživňou som bol na mizine, ešte by som jeden deň prežil, ale to by som jedol hmotné rezervy ako hroznový cukor a čokoládu. Neváhal som a vyrazil som si na nákupy ako kopyto vyhadzuje keš. Doplnil zásoby a naplnil stav brašnový. A história sa zopakovala, zas som si dal som si 500g jogurtisa. Čiže dežavu.
Lidlis španielis, urobil som si zásobis jak bobor.
Na začiatok, skôr ako vám prizoomujem obchod, spomeniem, že tento Lidl bol zatiaľ najpestrejší.
Tu bol presne ten istý princíp ako v Taliansku na naberanie pečiva. Chladnokrvne som pristúpil k aparátu a ako Palo frajeris som si znalo, nech každý vidí, nabral žemle a dve papuče – papuča je pizzový rožok alebo obdoba, kto by nevedel, o čom je reč.
Tu je aparát na naberanie pečiva.
Pristavil som sa pri klobásach. To vám bola klobáseň. Klobásam bola venovaná celá jedna sekcia. Od 15€ až po výpredajové okolo 1€. Mne stačila aj taká s 30% zľavou. Tridsať percentnú zľavu som dnes ešte využil.
Pokračoval som v nákupnom manieri. Kúpil som si pol kila jogurtu a na parkovisku som ho zajedol, lebo som nemal chladničku iba chuť.
Zamrazené plody a neplody mora, ala lidlis.
Čo bol highlight tohto lidlu, bola exkluzivita. Prešiel som ho celý, na miesto vŕtačiek mali navyše mraziaci box, v ktorom boli homáre, raky, lastúry a iné plody mora, ktoré som nepoznal. Boli tam biele krúžky ako cibuľa, no neprišiel som na to, z akého živočícha to mohlo byť. A ževraj Lild je poľský šmejd. Neviem, kto to povedal, je to blbosť, ale Lidl je po celej Európe a kvalitný.
Niektoré ani neviem, čo bolo, ako napríklad tie biele krúžky.
Pri pokladni ma predavačka pozdravila “ola”, čo malo byť “hola”, teda ahoj. Som si vysnoril pozdrav v slovníku. Si neviem predstaviť v Bille alebo v Tescu, že predavačka by mi povedala “ahoj”. Keď som zaplatil, karta bola podporená a predavačka hlesla: “gracias” a už aj “ola” pánovi za mnou.
Najedený a zásobený som na mape videl pomerne veľké jazero. Už mi tiekli nie slinky, ale kvapky potu, ako sa okúpem. Nebolo úplne jednoduché bez navigácie trafiť neoznačenú nepomenovanú vodnú plochu bez navigácie, ale ja nie som iba nejaké B-čko, ale mám aj Á-čko a ÁM-ko. Našiel som to. Nikto sa tam nekúpal. Ale hovoril som si, že to preto, že všetci sú v robote alebo nevedia o tomto skvelom nieste.
Voda v jazere bola azúrovej farby. Bola tam tabuľa, ktorú som si prečítal a dal si námahu ju preložiť. Nechcel som isť s Čopraňou do zákazu.
Jazero, ktoré nebolo prístupné kúpaniu, buď bolo toxické alebo z neznámeho dôvodu chránené.
“Se prohibe el bano y la navegacion en todo el embalse la propiedad”
Prekladač od spoločnosti Google sa nepochlapil, teda si neurobil dobrú reklamu, ale tak mu treba mastný chleba:
V kúpeľni a vlastnosť je zakázané plavbu okolo vodnej nádrže
Po tomto preklade a pri pohľade na vodu som sa musel smiať. Naštval som sa a rozhodol som sa, že pôjdem ďalej a možno po ceste ešte bude kúpacia príležitosť.
Kaštieľ v diaľke.
Šiel som po cestách, kde bola aj 100fka dovolená. Žiaľ takú rýchlosť som ja no svojom stroji nedosahoval ani keby som sa postavil na špičky. Dlhé vzdialenosti, len rovina bez zákrut. No paráda, cesta otvorenou krajinou a ja som sa cítil free. Medzi tou nedozernou rovinou sa vynoril kužeľ, na ktorom bola stavba kaštieľa. Keď som sa priblížil, bola tam smerová šípka so symbolom starého fotoaparátu. Najprv som myslel,že ten symbol znamená radar, ale už som pochopil, že je to vyhliadkové miesto, ktoré stojí za fotku.
Výhľad z odporúčaného miesta.
Tak to už hej, zhora bol krásny výhľad na polia a v pozadí kopce Pyrenejí.
Na parkovisku pri kaštieli, ktorý sa volal Mirador el pueyo de Barbastro, bola busta pápeža Jána Pavla II. Dali sme si dvaja Pavlovia spoločnú selfie.
Palo frajeris II. a pápež Jáno Pavol II.
Keď som odchádzal, a to som tam bol pomerne dosť dlho, vegetoval som a písal blog, sa mi prihodil do cesty kombajn. Taká ozruta, doslova sa zasekol na ceste v kríkoch. Zaberal obidva pruhy vozovky a ešte mu bolo málo. Kombajnovací násadec sa mu zamotal do stromov na ľavej strane. Čakal som tam jak magoris, kým prišiel traktor s motorovou pílou a vyslobodil marhu kombajna.
Opacha, ktorá nepatrí na cesty, ale na otcove role.
Potom ma cesta ťahala viac k horám smerom na Pamplonu. Kopce mi vyhovovali, bola väčšia šanca na kempflek. Vzduch voňal ako v Tatrách, aj keď bol teplý. V diaľke sa spomedzi stromov vynorili skaly Mallos de Riglos v údolí Huesca časť Aragon.
Úplne náhodou som šiel okolo, ako väčšinou vecí, ktoré vidím, je náhodou, lebo neplánujem, som free to see everything.
Bolo mi jasné, že tam pod tými brutálnymi skalami, ktoré sú na sto percent atrakciou, budu nejaké kempy. A nemýlil som sa, stačilo si vybrať. Z hlavnej cesty boli odbočky doľava aj doprava na samé kempy. Skúsil som šťastie a jeden som tipol, čo bol ďalej od hlavnej cesty.
Kemp v Murill de Gállego (2787,7km)
V kempe sa mi podarilo vyžocháriť super ceničku, zatiaľ najlacnejšiu 6,97€. Získal som 30% zľavu ako bicykel. Nechcel som spať so Stanomé, ale že separé. Radili sa ujko s tetkou a opýtali sa ma, že či som prvýkrát v Španielsku, ja že hej a že idem do Santiago de Compostela. A tak mi odpustili 5€ za Stanislava.
Nádherný výhľad z môjho ležoviska.
Kto môže povedať, že má takýto výhľad zo spálne, kuchyne a obývačky zároveň? No predsa ja, Palo frajeris na cestách. Uvaril som si pene s rajčinovým sósom omajdou k tortilám. Bola to super zmena oproti túňam.
Cestovinový update na večeru.
V kempe bola teplá voda. Využil som na maximum. Kúpeľňa, záchody a sprcha mali biele kachličky a bolo to tam čisté. Záchody mali prkienka, iný luxus.
Pohľad na kúpeľku.
Spal som v sieti, ale nemal som ju dobre nastavenú. Vzdialenosť medzi prístupovými bodmi na stromoch bola príliš krátka, takže som mal chrbát v tvare “U”. To sa dalo oželieť, ale to, že blízkosť hôr mala vplyv na nočnú teplotu nie. To som oželel iba preto, že som nemal na výber. Bola veterná hviezdna noc.
Lehárečko leháro, pohoda, pohodička.
Znovu som žasol nad silou pohľadu na hviezdnu oblohu. Zvláštny moment som zažil, keď som sa v prítomnosti pozeral na svetlá hviezd, ktoré boli už neexistujúce, svetlo sem dorazí, ale jeho zdroj – hviezda je už v minulosti.
V prítomnosti som zažil minulosť, ktorá už neexistovala. Niekto by povedal, že človek žije medzi minulosťou a budúcnosťou. Alebo žije na ich hranici či bode, kde dochádza ku ich kolízii.
Ale čo ak je to tak, že z budúcnosti dostávame, berieme a cez prítomnosť ju premieňame na minulosť, ktorá je výsledkom našich rozhodnutí.
