Paul ² or double Paul

DAY 27

Vyspaté ráno (5125,7km) 19°C 18m.n.m.

Zaspal som po klaksónoch áut až neskoro, ale skôr časovo ráno druhého dňa, teda dnes. Nebolo mi zima, cez noc bolo 18°C, čo bola teplota akurát prijateľná pre moju spácokulu.
Bolo lacné ráno, za prenocovanie som nedal ani cent. Život sa okolo rozprúdil a mne sa nechcelo vstať z mäkkého trávnatého spacolôžka.

Trávnatý podklad sa mi ukázal ako neporovnateľný luxus oproti betónom a kameňom a iným podkladom dní. Tak dobre sa mi ležalo, že som myslel, že zostanem celý deň na jednom mieste. V podstate som nebol ďaleko a mal pravdu, aj keď som o tom vtedy ešte nevedel. Rozospato som sa rozhryzoval a rozbaľoval zo spácokuly.

Keď som už vstal a dovliekol sa so spaciakom ku kríkom, počul som, ako Čopraňa škrečala, že potrebuje servis. Tak dobre, zlatko povedal som jej. Odložil som spácu bokom, aby sa náhodou neušpinila viac, ako bola. Podporil som sa fitkami, ktoré sa mi rapídne míňali. Stále som zisťoval, že všetko je lepšie na raňajky ako vifon. Popri konzumácii fittyčín plných cukru (neviem čo bolo na nich fit), som vytiahol manuál k Čoprani. Nalistoval som si kapitolu s tabuľkou servisných intervalov a povzdychol som si.

Čopraňa si vypýtala údržbu. Videl som, že bola v práve a bolo nevyhnutné konať. Nedbal som, musel som o ňu dbať. Čopraňa si zaslúžila starostlivosť a doprial som jej wellness ako sa patrí po toľkých kilometroch.
Spomenul som si na reťaz, ktorá už niekoľko dní pri brzdení vydávala cinkavý zvuk o kryt reťaze, ktorým sa dožadovala napnutia. A ja som si hovoril zakaždým, večer to urobím a bolo z toho niekoľko večerov akurát figa borovicová.

Servisne hlásenie pri (5125,7km)

Napol som reťaz a premazal. Som zvedavý koľkokrát sa ešte bude dať napnúť, kým sa roztrhne. Podľa manuálu ju stačí namazať každých 1.000 km. Ale ja mastím častejšie, predsa jazdím každý deň. Kopce ju vyťahujú ako gumu na gatiach. Dostáva zabrať a veru aj zaberá, až vazelína mľaskotala. Skontroloval som sviečku, a prečistil som ju. Farba tehlová – v norme.
Zistil som, že olej v motore som mal už 2x vymeniť podľa servisného intervalu, a to po prejdení 2.000 km. Hups. Dúfam, ze olejčisko nie je z cukru a niečo vydrží. Uzniesol som sa – bol som uznášaniaschopná väčšina – že na nejakej pumpe kúpim polosyntetický olej 10w40 a Čopraňa dostane infúziou novú krv. Defragmentoval som pravú servisnú brašňu. Skontroloval som dobíjanie akumulátora, či ho regulátor napätia neprebíja . Hodnota napätia 14,95V bola v norme. Hladina akumulátora – v norme. A ešte som premazal šupátko karburátora a bowden náhonu rýchlomeru. Bolo trištvrte na jednu. Nebolo, mal som zo sebou starý čas zo Španielska a bol som od Portugalcov o jednu hodinu popredu. Základná údržba bola vykonaná. Jedine olej by som potreboval vymeniť, a to som sa chystal na najbližšej pumpajzni kúpiť olej.

Prehodil som na boberstajlkách sklíčka na oranžové, keďže tie boli proti hmle a lepšie by mali zobrazovať obraz aj pri súmraku. Súmrak jazdím celkom často, za čo sa nechválim, ale skôr karhám. Pretože ak by som si povedal, že budem cestovať iba do piatej, bolo by po probléme s nedostatkom tepla a svetla. Holt ale to som ja, Palo frajeris.

Už bola nevyhnutná aspoň rýchla defragmentácia obsahu ruksaku. Pastu a zubnú kefu som umiestnil na spacák, pretože to je najnutnešia vec, ako čas ukázal. Bolo zaujímavé počas pribúdajúcich dní cestovania, ako sa menilo uloženie jednotlivých predmetov v brašniach a v ruksaku. Jediné čo sa nemenilo bolo oblečenie, takmer stále som naodetý do plnej motorkovej.

Synchronizovalo sa k odchodu, a aj na istú formu tuhého paliva pre palina som začínal pomýšľať. Čas vykročil a začínal som zaostávať. Už som bol takmer pripravený na odchod, zostávalo už len obliecť vetrovku, prilbu a rukavice.

Prišiel jeden pán na bordovom Nissan Patrol 4×4 terénnom aute so značkou GB. Myslel som si, že ma prišiel niekto vyhnať, vyzeral ako od lesnej správy. Bolo by to prvýkrát.
“Haj, du ju spik ingliš?” prihovoril sa mi seriózny pán.
“Jes,” povedal som smelo po skúsenostiach s mojou angličtinou.
Povedal, že ma videl ráno, keď išiel okolo s manželkou a viezol ju do práce, ako stojím pri motorke. Keď ma tam videl aj pri návrate, chcel sa opýtať, či nepotrebujem s niečím pomôcť. Či je Čopraňa okej.
Vysvetlil som mu, že som robil iba údržbu, že Čopraňa a ja sme v poriadku. Dali sme sa do reči o Čoprani. Asi po piatich minútach sme sa predstavili jeden druhému.
Bolo to zaujímavé stretnutie. Obaja sme Paulovia, obaja bez vysokej školy, obaja strojári, tiež neuznáva futbal a tiež je motorkár. Paul je zo Škótska, nie z Anglicka, pozor na to. Vysvetlil mi, že Portugalsko sa stalo majstrom Európy vo futbale a preto som nemohol cez noc spať a autá trúbili ako šialené.

Na to povedal “ju ar velkom” a pozval ma k sebe.

Prvé, čo sme urobili, bola návšteva jeho garáže. Ponúkol čestné miesto mojej Čoprani v garáži. Čopraňa si mohla oddýchnuť.

Predstavil ma svojmu Harley-Davidsonovi, ktorého si upravoval a volá sa Yautja ročník 1992. Tak to hej, parádny kus stroja.

Potom ma ponúkol indickým jedlom. Ryža s fazuľou a dve omajdy, ktorých zloženie bolo záhadné a ani konzistencia neprezradila pôvod použitých materiálov. Bolo to exotické a chutilo mi to. Bol som hladný, takže sa po porcii na tanieri ledva stihla zaprášiť zem.

Rozprávali sme sa o motorkách, ja som mu ukazoval foto z prerábky Simonky, Paul mi zas ukazoval fotky z Yautja.
Na záhrade mu rástol pomarančovník s normálnymi pomarančmi veľkosti ako z obchodu. Naživo som videl ako sa pestuje pomaranč. Hovoril, že si s robieva z nich pomarančovú šťavu.
Zobral ma do mesta Camina na pifsona. Sedel som v jeho anglickom aute na ľavej strane, a užíval si výhľad na vozovku bez volantu. Bolo to pre mňa niečo nové, keďže zakaždým som sedel na ľavej strane predného sedadla iba za volantom ako šofér. Hovoril, že sa mu jazdí dobre a je vo väčšom bezpečí, a mal pravdu.

Pozval ma na pifsona a šiel vyzdvihnúť manželku. Čakal som ho a držal miesto pri stole pred podnikom.

Zoznámil som sa s jeho manželkou, ktorá je Indka a volá sa Avantika. Keď sa zoznámili, Avantika sa rozhodla, že vyštuduje to, čo Paul. A tiež hovoril, že Avantika vie po anglicky lepšie, ako on. Pretože on nevie tie gramatické hlúposti okolo toho. Vie písať a rozprávať, že to mu maximálne stačí. Konverzácia čisto po anglicky – wow. Bol som očarený, že som sa vedel rozprávať. Bola to 100%-ná nefalšovaná konverzácia v angličtine. Vedel som, že nehovorím správne, ale jemu to nevadilo a hovoril že mám dobrú angličtinu. Možno to bolo aj tým, že sme sa bavili prevažne o motoroch, motorkách, kde mám celkom dobrú slovnú zásobu. Ale rozprávali sme sa aj voľne o všeličom a bolo to super, používať angličtinu.

Paul má troch psov, a všetky sú priateľské a od prvého momentu boli so mnou kamaráti. Maddie, labrador, je stále hladná. Lebo bola strašne tučná, keď si ju Paul adoptoval, predošlý páníček jej dával všetko, čo sa nezjedlo. Jeden pán ju chcel dať utratiť, lebo nemal peniaze na to, aby ju mohol kŕmiť, lebo mal deti.
Snuffy, lurchea, je spachtoš, že je ako mačka, a celé dni prespí. Zdalo sa mi, akoby bol introvert.
Tojo, teriér, je z útulku. Jeho pôvodný majiteľ ho bil a poškodil mu zrak. Slabšie vidí, a veľmi rád sa nechal škrabať.

Paul si žije v Portugalsku 12 rokov, z toho rok pracoval so svojou manželkou v Indii na jednom projekte. Pol roka pracovali spolu v Moskve na inom projekte. Rozprával mi o ľuďoch v Portugalsku a aké má skúsenosti. Hovoril, že jazdia ako blázni a že si mám dávať oveľa väčší pozor.
Na večeru pripravil špeciálne čínske jedlo s nudlami ako z kunfu panda.

Nebol by som povedal, že v Portugalsku budem jesť čínske alebo indické jedlo. Keď sme sa najedli, dali sme si po poháriku vína, pre chuť.

Ponúkol sa mi, že môžeme spolu vymeniť olej v Čoprani. Vypustil som olej.
Dal mi tip. On na svojom Harley-Davidsone ponechá cez noc odkvapkať olej. Na ďalší deň namiesto oleja naleje do motora benzín a nechá chvíľu bežať motor. A potom má čistý motor a môže naliať nový olej. A tiež mi hovoril, že používa do prevodovky kuchynský slnečnicový olej. Čo sa mi nezdá ako vhodné, oponoval som mu, ale on mal v rukáve argument, že olej musí vydržať 200 stupňov a že v motore je maximálne 90, takže aj svojou viskozitou, aj svojou teplotou vyhovuje.

Čopraňa bola na poriadku a bolo na čase využiť benefit sprchy a dať do poriadku aj seba. To som ale bol oboznámený až tesne pred vstupom do kúpeľne, že oni v týchto teplých dňoch nepoužívajú teplú vodu. Bolo to logické, ale ja som nemal pocit, že boli horúce dni. Sprcha však mala svoju autoritu a ja som nedbal na studenú vodu a dbal som sa poumývať. Proces sprchovania prebehol rýchlo, bez okolkov.

Sprcha ma postavila na nohy, o čo som ju vôbec neprosil. Prebral som sa. To, čo tu nedokážem napísať do transkriptu, boli geniálne naozaj rozhovory s Paulom.

Spaníčko, do pohodky (5127,8km)

Bol už večer a blížila sa niektorá z večerných hodín. Treba však zobrať do úvahy, že som bol o hodinu od všetkých popredu, ako naspeedovaný. Šialené, človek prejde pár kilometrov a už je v inej časovej zóne.

Bola mi poskytnutá kutica na druhom poschodí domu. Zistil som, že bol obrovský. A ja nevyspatý. Trvalo, kým som dokázal v toľkom luxuse zaspať, ale nakoniec sa mi to podarilo.