DAY 47
–prejdené 96,2 km
–prejdené 96,2 km
Udalosti nabrali exponenciálny (s)pád.
Začiatok na prd (9936,4km)
Zobudil som sa ráno v šesť. Ospácané ráno lákalo leňošiť pri izbovej teplote 20,3°C, jedine izbu som akosi nemal. Videl som východ slnka medzi kopcami. Včera som sa zobudil na hoteli v pohodlí gauču a dnes pod mostom v prachu zeme.
Autá prúdili okolo, akoby sa všetci rozhodli cestovať. Bol som obklopený cestou z oboch strán. Ležiac po svojej pravici som mal za cestou chodník. Stal som sa atrakciou pre bežcov a cyklistov a kývali mi. Ako cvičená opica som im kýval naspäť.
Paradoxne mi nebolo vôbec zima. Mal som vytiahnutú spácokulu a obe karimakatky. Takže pohodička pohoda. Nebol som samoškodca, sebeškodca, preto som sa včera dal nahovoriť na komfort. Začal som obatožinovávať Čopraňu. Bol som už za polovicou, keď vtom ma zvuk kvapkajúcej vody upovedomil na dážď. Pred ôsmou hodinou rannou sa pozvoľne rozpršalo. A hrmenie prezradilo búrku.
Spal som pod cestou SS-12, ktorou som chcel pokračovať. Musel som sa presunúť v rámci podmostia do južnej sekcie, pretože tam na severe, kde som cez noc ležal, sa začalo tvoriť jazero. Vegetácia vegetila a ja som začal prisávať vlhkosť. Nemohlo na mňa pršať priamo, no okolo špliechajúce autá ma nezanedbali. Čváchali na mňa spŕšky vody. Zo stropu v mnohých sektoroch kvapkala voda. Našiel som však miesto, kde nekvapkalo a vybudoval okolo seba ochranný val s priekopou proti vode.
Na rabajky som zjedol nektarinku, ktorú mi včera daroval Dominik. Bolo to moje prvé ovocie na plavbách, ak nepočítam jablko v šaláte u Aquiliny. Jedna nektarina bola málo. Tak som zobal čokoládové keksíky – siahol som na rezervu. Čo sa neukázalo ako dobrí nápad. Rezerva je preto rezerva aby bola v rezerve.
Nikam som sa nedostal, aj keď som prešiel 96,2km, večer som sa vrátil pod most. Medzi chvíľami, keď nepršalo, som sa snažil pokračovať. Pršalo a voda na asfalte zradila. Zradila a Čopraňa stabilitu stratila. Bol som príliš pišný za čo som bol tri krát ponížený na vozovku. Zároveň to bol prst hore, že Dolomity nono-nono.
Trikrát som dnes padol. Dolimity tretím pádom padli. Padlý motorkár. Kašlem na Dolomity. Zadnú gumu mám zjazdenú na takmer závodnú a styk v daždi stál za prd. Trikrát mi Čopraňa ľahla pri dobrzďovaní do križovatky na semaforoch. Dvakrát doľava a raz doprava. Míza. Úplná mizéria. Keby som sa mohol vzdať, tak to urobím bez pardónu a iného tónu. Na – tu som dojdite po mňa autom.
Písal som blog a teraz som na to doplatil. Som verejný a, verejne je jasné, že som v mizérii.
Bol som znechutený. Nebolo pochýb. Nebolo čo dodať. Nemalo zmysel písať blog. Nič nemalo zmysel. Sloboda sa rozplynula a dobrá nálada sa odparila. Zostala iba tá zlá. Siahol som si na dno. Bolo slizké a mokré. A bol som doodieraný. Zmoknutý, s čvachotom v topaňách, odretý ako hruška do pol boka odratá. Čopraňa si urvala pravé predné spätné zrkadlo.
Ponaučenie zabolelo: nejazdi v daždi.
Ja sa zahojím, zrkadlo som vymyslel a fixol, ale čo s nedokončenou cestou po Európe? Kam sa podela chuť cestovania? Dnes mi z koreničky odsypalo -palo vác. Nepýtal som sa Boha prečo. Pýtal som sa od čoho ma chcel uchránič a čo mi chcel ukázať. Mizerného korenia dňa bolo viac ako normálne. Celý deň bol mizerný. Živil som sa zvyškami jedla, pretože rezerva bola v prdeli. Obchody boli pozatvárané, pršalo a mesto bolo ľudopusté. Korenia dňa bolo až príliš. A ja som zostal, či zosal na dne. Prežil a prežul som technicky, ale mal som sa na prd. Tak toto ne. Morská nemoc na plavbách po moriach času sa nebude tolerovať. Sal som.
Koniec na dva prdy (10.032,6km)
Koniec na dva prdy alebo prd na dva konce? Bolo to prd jedno, tak či tak bola výpovedná hodnota dva prdy. Ako som sa mal postaviť/ľahnúť si k tomuto dňu, keď som večer našiel pod svojím mostom blato? Zostal len jeden úzky slížik suchého miesta pre karimakatky. Čopraňu som odparkoval voľky-nevoľky do blata, ešte že nebolo psie. Autá mi svietili do očí a rámus bol zdatný aj o desiatej. Žiadny kľud a už vôbec nie nočný. Nebolo mi do reči ani po chuti. Chcel som zaspať a zobudiť sa do normálneho dňa.
Padol Palko nezrelý, teraz ležal na zemi. Prvú pomoc nepotreboval, ani druhú a tretiu. Aj míza bola na prd.
