DAY 03

–prejdené 197,2km

07:55 ráno v kempe (485,5km)

Do hrnčeka sa nacedilo celkom dosť vody. Stano púšťal na mňa tekutiny. Cez noc lialo a fúkal taký vietor, že som sa bál či nevyšklbe kolíky. Poriadne to burácalo stenami stanu. Kole nedávam moc hlboko aby sa ráno ľahko vyťahovali.

ranné foto na úvod dňa

Keď som počul, že už nefúka hurikán, a neprší, potešil som sa, nechcelo sa mi vstávať. Najradšej by som spal do desiatej. Svietilo slnko čo som doteraz ešte nemal. A rád by som si tento benefit užil, ale som si pomyslel: necestujem aby som sa flákal, a vstal som.

Medzi tým vstali aj bratři česi, Michal a Vašek.táborisko v Annenheim za slnka Spolu sme sa balili. Zistil som, že mám veľa hovadín ktoré nepoužijem. Nechcel som ich vyhodiť, vrátane vlhkých čižiem a tak som ich zabalil. Neprekonal som svoj čas v balení, zase to trvalo do desiatej. Oni ma ukľudňovali, že im to tiež vždy toľko trvá a že raz vyrážali o dvanástej. Varil som si čaj a použil som patent, motorukavice, ako chňapky.

moto-chňapka

Hovorili si, že aj oni by mali písať blog, ale že sa im nechce. Tak som ich nahovoril, že nemusia písať stačí ak sa so mnou odfotia a budú na blogu. Súhlasili: “jo ty volé, to nám úplně stačí, volé”.

spoločná fotka s Michalom a Vaškom z Prahy

Ešte som skontroloval sviečku, stále zasadzená, ale už mala náznak tehlovej farby. Otáčky som ponechal pre prípad kopcov z vysokohorskou nadmorskou výškou a dobre som urobil.

Kemp bol zatiaľ najdrahší ale najluxusnejší aký som videl (sprchy na kód). Celá haluz ma stála 17€. Som sa ošíval, že to je veľa a dostal som od nich balíček cestovín, asi aby som bol ticho, ale tie dávali asi každému. Dal som si predsa len vzatie, že najbližšie dve noci musím spať grátis aby sa mi vrátili peniaze.

Mal som od včera problém, že mi nechcelo nabíjať telefón. Vydesilo ma to, lebo je to jediný kontakt zo svetom. Zároveň fotoaparát a GPS. Ubral som jas obrazovke a už nabíjalo.

Šiel som známy úsek cesty, ktorý som si pamätal keď som bol s kamarátmi na výlete v Slovinsku na Triglave.

moja maličkosť počas jazdy

Práve v tomto úseku na mňa mávala ruka z auta so švajčiarskou poznávačkou. Najprv som si hovoril, že iba na niečo ukazuje ostatným v aute. Ale potom mávala ruka s automapou.

10:51 Zastavenie na krajnici (502,3km)

Zastavil som na krajnici, že možno potrebujú pomôcť s cestou. Sám som to tam nepoznal, ale že hádam pomôžem a spolu a GPS na niečo prídeme

selfie s Desankou

Z auta vystúpila manima kamarátka Desanka a radostne pribehla ku mne. Neviem ako ma rozpoznala, som bol zakuklený do šatky, mal som brilky Boberky (bober style) a prilbu.
Darovala mi na cestu vydličko-lyzicko-nožík.

ja a Čopraňka

Napadlo mi, a poprosil som ju, či by mi nezobrali hovadiny, čo som ráno v kempe ofrflal. Súhlasila. Yes. Svietilo slnko a bolo 24°C. Sponzorsky ma pozvala na nákup do Spar-u. Mal som poživeň tak na dva dni. Kúpila mi iónový nápoj. Neviem čo to bolo, ale chutilo mi to. Ióny a elektrotechnik akosi prirodzene idú dohromady.

takto cestujem

Toto Boh zariadil. Stretli sme sa v bode kde oni o kilometer išli doľava a ja rovno. Som bol veľmi rád, že som odľahčil batožinu o hovadiny a získal tak životodarný priestor na cestovanie. Cítim to, že sa za mňa veľa ľudí modlí a myslí na mňa. Ďakujeeem.

12:27 Tarvisio, hranica Rakusko/Taliansko (517,6km)

Keď som prišiel k miestu, ktoré sa nezameniteľne podobalo na hraničný priechod nie prechod, skoro som sa od radosti rozplakal. Zvládol som to, bol som na talianskych hraniciach.

prvý krát v živote v taliansku

Fantastický pocit, Taliansko, to už zneje inak ako: “bol som v rakúsku”. Teším sa z toho, že som prvý krát v Taliansku na dovolenke, ale sám a bez rodičou. Fantázia, 100% freedom.

to som predsa ja, palo frajeris

Prvý raz v živote som bol v Taliansku. Bol som tam sám. Som tu na motorke, dokázal som to. Zažil som vzácny pocit na ceste bojovníka. Chlapec sa stáva mladým mužom. Krásne.

okolie cesty po ktorej som sa viezol

Benvenuti in Italtia

prvá dedina v taliansku

Prišiel som k jazeru, ktoré ma upútalo svojou farbou a výpusťou z neho. Zastavil som na najbližšom možnom mieste a šiel som si pofotiť.

najbližšie možné miesto

Masa vody sa valila dolu do doliny. Rešpekt vzbudzujúci pohľad, ktorý však fotka nevyjadrí.

veľmi čistá farba vody

Na jednom mieste som zabudol odbočiť doprava a šiel som rovno. Navigácia ma neupozornila, prepočítala trasu, a ťahala ma cez Slovinsko. Keď som to zistil, bol som 500m od Slovinskej hranice kam som sa s Čopraňou ledva vydrápal.

o 500m hranica so slovinskom

Táto zachádzka sa ukázala nie žbytočná. Mal som site-seeng. Po ľavej strane bol pohraničný bunker teda jeho zrúcanina.

pohraničné rozvaliny

Keď som sa vracal z bunkra musel som si odfotiť ako označujú zákruty. Nejakým spôsobom podľa stupňou. Zatiaľ som videl iba 1° a 4°. A namiesto červeno-bielych šípok označujúcich ostrú zákrutu majú čierno-biele.

zvláštne označenie zákruty

pozor prsníky

Vrátil som sa k miestu, kde som mal odbočiť. A tam stála táto značka. Jej význam by mal byť medzinárodný ale ceduľa nad ňou bola v taliančine tak som bol zmätený. Nemal som čas skúmať totožnosť a pravosť podrobne, význam bol jasný, usmial som sa šiel som lebo začínalo popŕchať.

Nasledoval úsek, kedy Čopraňa zvládala kopec na štvorku a trojku, lebo nebol viac ako 12%. Popŕchalo, bolo chladno a blížil sa čas obeda.

14:00 obed 1124 m.n.m teplota 14.2°C (km)

Obed alebo tuniak za 2,67€ zo včera na odpočívadle. Takto som pomenoval obed v krásnej nadmorskej výške.

ten tuniak nemal tušenia v akej nadmorskej výške bude zjedený

Aspoň si Čopraňa oddíchla. Neviem, či som bol niekedy vyššie s motorkou ako tu. Myslím že nie. Neviem ako vysoko som bol včera v tých alpách, ale toto bolo masívne.

Čoprica a ja sa kocháme výhľadom - odpočívame

Nemám šajn kde som bol, k tomu aby som videl krásu a tešil sa s toho, nepotrebujem vedieť názov pohoria, kto si to chce zistiť tu som nechal GPS súhradnice: N46°23.733′ E13°29.547′

perfektné hory, zo snehom

Každým zastavením, mi chladli rukavice keď som ich dal dole. Vymyslel som, že ich budem ukladať k motoru, kým som stál.

ohrev rukavíc

A je na čase aby som predstavil Luciu, ktorá so mnou cestuje. Veľmi ma prehovárala, a keďže nie som prehovárania odolný, zobral som ju nakoniec na cestu po Európe.

 selfie ja a Lucia

Cesta sa vynula ako had zasekaná do svahu cez množstvo tunelov.

tunely, kde som sa točil o 180°

Perfektná pastva pre motorkárov. Nebola skoro žiadna premávka, čo bolo super. Šiel som pomaly a vychutnával v.i.p. samotu na cestách a zasnežené končiare.

jeden z pohľadov na údolie

Po pravde 12,6°C ma presvedčilo, že chcem byť radšej dole, takto ma privýtalo Taliansko, chladné a vlhké.

kostolik v dedine pod horami

Schádzal som neskutočne dlho druhú stranu kopca. Radšej pomaly a opatrne po vlhkej ceste. Popŕchalo.

15:19 núdzovka na Esso – dážď (579km)

Najprv len kvapkalo dlhšiu dobu, ale to som ignoroval. Zvykol som si nezastavovať kvôli každej kvapke. Postupne sa to stupňovalo a keď to už bolo nafigu, neznesiteľne bodanie kvapiek pri 80km/h, nebolo samozrejme kde zastaviť. Všetko nasvedčovalo tomu, že to bola búrka. Hrmelo a lialo jak z konvičky. A ja som bol premoknutý na 30%.

lejak na pumpe

Zachránila ma pumpajzňa Esso. Bolo to eso, ktoré sa vynorilo spoza zákruty aby som nezmokol. Bola za dedinou Resiutta, drahá 1,48€/L ale ukryla pred najhorším dažďom.

pumpová panoráma

Ako som tam stál, bola tam veľá skupina 20-30 motorkárov na poriadnych strojoch. Počul som ich ako hovorili po maďarsky.

pohľad na okolie pumpy

Tak som si precvičil maďarčinu. Oni išli maďarsko-slovinsko-rakúsko-slovensko-maďarsko. Len neviem čo robili tu v taliansku. Takže som využil maďarčinu.

foto motorkáry z maďarska

Po pol hodine dážď neprestával. Pripadalo mi to ako tropický dážď. Nemalo to konca. Na okamžik sa ukázala obloha.

ukázal sa kúsok oblohy

Prestalo na chvíľu a v zápätí na to, o 16:02 som si dal odchod. Akurát to som netušil, že hory skrývali zradu. Ešte som poriadne zmokol niekoľko krát, takže spätne bolo zbabelé sa skrývavať na pumpe.

dážď

Keď som sa vzdialil od hôr už nepršalo, ani nemalo z čoho.
Semafory tam sú srandovné, keď skončí zelená dlho je oranžová a potom skočí červená. A keď skončí červená hneď zaskočí zelená a všetci dupú na plyn. Katastrofa. Ale inak dodržujú rýchlosti až na mestá, tam sa ignoruje 50tka ako v Bratislave, všetci ma tlačili na 60 alebo ma predbiehali. Hold iný kraj iný mrav alebo brav.

nákupné zóny

Ako som sa blížil k Udine, asi to bolo predmestie alebo čo, videl som zo štyri Lidle a kopec nakupných centier ako Avion v Blave. Bol som znechutený z toho. Chcel som vidieť krajinu a nie mesto.

16:59 Udine, centrum (626,3km)

Oľutoval som, že som si nastavil do navigačky centrum, pretože som sa ocitol v meste menšom ako Bratislava. Oničom premávka. Ušiel som však dažďom, a trochu sa zohrial a preschol. Centrum vôbec nevyzeralo taliansky. Musel som zastaviť ak som sa nechcel dostať do úplného centra a brutálnej špičky zápchy, čiže špička zápchy je konečník.

ulica v Udine, na ktorej som špekuloval čo ďalej

Rozhodol som sa že už bolo dosť výdavkov. Taliansko sa stala výzva pre žochára ako ja. Hľadal som dosť dlho, ale našiel som. Inak všetko je súkroné, všade je vinič, kukurica alebo obilie, všade je zákaz vjazdu, kde nie je tam to nestojí za kempflac. No ale kto hľadá, nájde.

táborisko a Čopraňa

Bol som síce obmädzený Čopraňou, nechcel som zapadnúť v tráve alebo padnúť do jarku, keďže ju nevládzem zodvihnúť, musel som hľadať v užšom intervale reálnych možností.

kemplcack pri kukurici

Našiel som, a odhodlal som sa z lenivosti, že sa vyspím len tak pod šírou oblohou. Nemalo pršať a teplota mala byť okolo 18°C.

tunajší komár

Keď som šiel spať bolo 25,1°C. Som prešiel od tých hôr 103,7km kde som zmokol, čo stačilo aby som na konci dňa mal slnečno.

počas večere som sa kochal odrazmi v chrómových častiach motocykla

Na večeru som stlačil dve obschnuté žemličky a polovicu syra od Desanky.

poskromnejšia večera, ale nemám pohyb, okrem pohybu na účte, tak to stačí menej jesť

Mal som Západ slnka, modrú oblohu, cestičku pri kukuričnom poli a zopár komárov. Repelentoval som v pravidelných intervaloch. Bolo bezvetrie. Ležal som len tak s karimatkami na poľnej ceste -traktorovka, svorne vedľa Čoprane. Všetko okolo cvrlikalo a nevedel som zaspať.

pohľad z ležoviska do poľa

Nad sebou som mal tmavnúcu oblohu a biele oblaky ktoré sa kamsi presúvali. Nádhera.

–17.06.2016–
By Palko

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *