DAY 03 (01-12-2023)
Je skoro ráno. Skoro som nespal. Bolo mi neplo a štípal ma komár. A premýšľal som nad Emmanuelom. Vstal som až pol piatej. Nechápem ako som prespal budík o štvrtej. Preeeespaaaal si tooooo…
(Matúš 6:14 SEB)
[14] Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec.
Niečo po piatej vyrážame. Sadáme do auta. Vonku je ešte tma. V diaľke počuť kohúty. Eliho dcéra sa vydáva počas toho ako som tu. Rozpravali sme sa o manželstve, o úcte a láske. O rešpekte, vzájomnej úcte manželov.
O tom aký je rozdiel medzi mať rád a milovať. Milovať je rozhodnutie. Mať rád je na základe niečoho.
O trištvrte na sedem sme v Mto Wa Mbu. Zdá sa mi to skôr ako križovatka ako dedina či mesto. Eli hovorí aby som ostal v aute, lebo MUZUNGU – biely muž znamená peniaze, že in ide vybaviť odvoz. Máme šťastie a je ešte miesto v safari aute smerom k jazeru Natron. Auto išlo tankovať. Čakáme celkom dlho. Som hladný. Auto nikde a tak si ideme dať čaj do miestneho stránku. Eli pre mňa vytiahol z obedara dve vajíčka na tvrdo. Kro ma pozná vie, že toto nie je pre mňa víťazná kombinácia. Dve vajcia na tvrdo bez soli len s jogy čajom. Bojujem a prvým vajcom keď prichádza auto. Ponáhľame sa. Eli robí alchýmiu s čajom lebo je vriaci. Jazyk už mám spálený z prvého dúška. Eli prelieva z výšky z hrnčeka do hrnčeka. Na hrubo hryziem vajcia. Ich chuť už aj tak necítim tak to ide lahšie.
V aute je nás 10 plus vodič a na streche sú dvaja. Sedim v druhom rade miesta pre troch a sedíme tu štyria.
Táto offroad cesta je 119 km a na to v akom stave je tento Land Rover offroad kočiar si to rube 60-80 km/h. Doslova letíme prériou. Popri ceste sa občas mihne massai miestny človek zabalený v červenej karovanej deke – miestny massay typický odev.
Dnes sa dotýkam odpustenia. Čo znamená odpustiť? Som ochotný vstúpiť na cestu odpustenia?
Odpustenie je prijatie. Je to cesta.
Ježiš povedal, že on je cesta. On je cesta k Otcovi, k Bohu. On je cesta odpustenia. Cesta znamená zmenu zmenu zmýšľania. Svet sa nechce obnoviť v zmýšľaní. Svet hovorí, neodpusti, alebo hovorí pomsti sa. Skutočne je odpustiť slabosťou?
Lebo AK VY ODPUSTÍTE ĽUĎOM ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec.
Zastavujeme v dedinke ENGARUKA CHINI. Niekto vystupuje. Vodič necháva dofukať zadné pravé koleso. Nastupujú teaja páni masajovia. Sú oblečený v červenom karavanom odeve. Majú krásne palice s pekným zakončením ako gruška. Na rukách majú náramky. Jeden z nich má zlaté naušnice hlboko zavesené v olušných lalokovh. Majú usmev na tvarach. Iný z nich má prenikavý hlas.
Pomsta nekončí a človek ktorý neodpustilneodpustenie drží horkosť.
Odpustenie, vyslobodzuje.
Odpustenie je pre teba.
(Rimanom 12:2 SEB) A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je DOKONALÉ.
Čo je dokonalé? Dokonalá láska vyháňa strach. A kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. Čo to znamená mať v sebe lásku? Byť láskavý a milosrdný..
(Rimanom 12:19 SEB) Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu [ Ide o Boží hnev.]. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán.
Prechádzame cez rezerváciu NgoroNgoro. Naokolo sa pasú zebry. Masajovia pásu svoje stáda kôz. Vždy keď ideme okolo tak dvíhajú ruku, zrejme je to pozdrav.
Akurát vystúpili traja masajovia. Odrazu kričia na vodiča uprostred ničoho. Auto zastavuje a oni idú v ústrety stepy.
Som zvedavý kde sa tu zjavy fialovo ružové jazero. Všade naokolo sú zelené pastviny a stromy, zvieratá, je tu život.
Rozrazame masivne stádo kráv na ceste. Vodič turuje motor vy sa plašili a tak uhli. Funguje to. Asi si myslia že motor bučí, bodaj by nie keď je to dieselový trojliter.
Sem tam sa mihne termitisko. Cestu križuje jedna žirafa a druhá sa na nás díva z kraja pri ceste.
Vystupujeme z auta pred rampou. Sme na hranici parku. V diaľke sa črtá vodná hladina jazera Natron. Je tu ticho a pokoj. Z jednej strany stojí tektonický zlom, na ktorom sú pruhy akoby po ustupujúcej vode.
Eli zjednáva cenu, lebo keď vidia mňa cena rastie. Smejeme sa, že mám drahú farbu kože. Že nabudúce ma Eli nafarbý na čierno. Zjednavanie vstupného do národného parku. Spomenul aom si na Eliho vetu: “Our God is not cheap.” vyslovil som ju nahlas. Zasmial sa a dali sme si Hihg-five.
Prichádza biele auto značky Toyota. Značne menej sebavedomé v teréne. Zjednávame cenu za vodcu, z 20 USD na 15 USD. Chalan gajd sa volá per vie pekne po anglicky. Nastupujeme do auta. Tak sa začína naše dobrodružstvo na jazere NATRON. Nie že by cesta sem nebola dobrodružná to vôbec nie, o tom pred tým. Je horuco, slno praží a v aute začína byť dusno. Vezieme sa naprieč porastim okolo jazera. Všetko je tu veľmi ploché. A vidno že jazero spolupracuje s obdobím sucha a dažďa. Obdobie sucha je niekedy cez leto.
Peter cestoval minulý rok na bicykli Tanzania – Keňa – Kongo… pol roka. Už preces
Vidime zebry, žirafu a gazelu. Vystupujeme pri oplotenom obdĺžniku. Obsahom je niečo ako nekvalitne vyliaty asfaltový povrch. Sme pri 120 000 rokov starých odtlačkoch ľudských nôh v láve. Dospelý aj malé od detí a pomedzi to aj zvieracie. Stalo sa to keď láva už nebola horuca alebo bola ešte mäkká. Odtlačky naznačujú pomalú chôdzu a nie beh.
Zastavili sme sa pri jazere a celkom z blízka sme pozorovali plameniaky. Plameniaky bez plameňa. V plytkej vode jazera Natron. Ochutnal som vodu, bol som zvedavý na koľko slaná je. Ochutnal som priamo aj jazero, aj mláky okolo s červenou vodou.
Plameniaky sa tu živia riasami žijúcimi vo vode. Voda je naozaj plytká. Pár centimetrov a veľa blata.
Odtiaľ sme sa presunuli k vodopadom.
Lebka mladatka babúna – malej opičky, leží pri chodníku ako memorandum o smrti.
Zelené kamene a čadič. Všetko je tu zo sopečnej činnosti.
Dávame si sprchu pod vodopádom aj s guidom.
Gajd povedal že voda z vodopádu je pitná. Netrebalo mi dva krát hovoriť . Šiel som si nabrať do aldženky, a to dva krát. Keď to pijú masaji môžem aj ja. Bola mierne slaná, taká artezka voda ako minerálka z vrtu. Fajna.
Kupanie, vďaka za život, vďaka za vodu, za živú vodu v pohybe. Voda v jazere je mŕtva, slaná a nikam netečie.
Konečná zastávka auta v denine ENGARE SERO, PINYINYI kde po dlhom čase čakania rozumej minimálne hodina berieme izbu a ideme spať. Zobudili sme sa okolo siedmej poobede.
Na večeru si dávame Chipsmajay – a miškaky na to. Sú to hranolky zapečené s vajíčkami a miškaky je hovädzie na grile.
Je tma a produkuje vietor. Neštípu komáre. V diaľke sa blízka, niekde sa chystá búrka. Ak bude pršať do rána, tak zajtra ráno nás čaká dobrodružstvo naprieč blatom. Cesta, ktorá sem vedie, a ktorou sme prišli ponúka niekoľko brodov, ktoré boli buď suché alebo len malo vody, prechodov cez blatove polia tiahnuce sa cez cestu.
Jedlo je perfektné.
Dlho sa rozprávame s Elim. Som veľmi vďačný, že som tu Pane. Za cestu, za rozhovor, za prítomnosť.
Umývam s
i zuby a zakladam moskitieru na ubytovacej guesthouse izbičke.
