Poloniny – Paloviny 03

Čierťaž – Ruské Sedlo

Trasa po červenom turistickom značení:

Čierťaž 1071 m.n.m

Čelo 1159 m.n.m

Riaba Skala 1163 m.n.m

Ďurkovec 1189 m.n.m

Sedlo Pod Ďurkovcom 1120 m.n.m

Pľaša 1163 m.n.m

Odbočka do PL 1067 m.n.m

Kruhliak 1095 m.n.m

Ruské Sedlo 801 m.n.m

Prešli sme: 18,1 km

Trvalo to: 08 h 10 min

Zobúdzam sa nad ránom uprostred noci. Jano aj dvojica chrápu. No ako tradične pre chrápanie neviem zaspať. Kutrem sa v batohu. Kde ich mám? Hľadám štuple do uší. Yes! Mám ich. Štupľujem. Je mi teplo. Snažím sa zaspať. Otváram spacák a zaspávam vo vetracom móde zaštupľovaný s výberovým tichom.

Útulná ranná hmla pod Čierťažou.

Ráno o piatej zvoní budík, ktorý mám cez týždeň nastavený na piatu. Spoľahlivo budí všetkých, ktorí nemajú štuple – všetkých okrem mňa. Zvoní opakovane v snahe zobudiť všetko čo sa dá. Zvoní až kým sa nevybíja batéria, ktorá sa ocitla na pokraji svojej kapacity. Spoľahlivo ho nepočujem a spím ďalej.

06:58 Vonku spievajú vtáky. Je hmla. Tá ma vždy veľmi poteší. Je to jedno s tých rán, keď mi je príjemne teplo v spacáku. Ráno sa spí najlepšie. Milujem to keď viem, že nemusím nič. Nechce sa mi vstávať. Príjemná vôňa rána preniká do útulne. Zatváram oči. Predstavujem si ako je vonku. Predstavujem si ako lúče slnka prenikajú les ponorený v rannej hmle. Ako sa jeleň s laňami pasie na lúke.. treba mi na toaletu a tak musím ísť do chladu von z vyhriatej spácokukle. Pauzujem predstavu a idem von. Veď sa ešte vrátim, hovorím si. No figu.

Aké príjemné je ranné svetlo mojim očiam.

Dvojica je na odchode. Raňajkujú v altánku opodiaľ. Keď vidia, že už sme hore prichádzajú sa ešte rozlúčiť. Pani sa ma pýta: “Ste, kresťania?” Som celkom zaskočený touto otázkou. Vzápätí mi vysvetľuje, ako počula budík – worship – preto sa pýta. Tak toto je niečo. Chce vedieť názov. Rád som jej ho prezrádzam. Keď sa nad tým zamýšľam, vlastne som ich zobudil dvakrát. Včera večer aj dnes ráno. Tak toto som nečakal. Evanjelizácia? Neviem, Pán Boh si používa všetko. Všetko. Pieseň budíka zobudila celú útulňu a deň sa tak začal s chválou.

Značka prameňa, tak nazdravie!

Idem pre vodu. Na strome je vtipne dotvorený symbol prameňa. Onedlho štartujem varič. Zohrievam molekuly vody. Aj dnešné ráno pre nás platí, že ranné káša, ďalej dokráča!

Keď si zabudneš hrnček na túru, ale štupel od ešusu máš.

Čierny čaj a kaša. Miesto vína tečie z prameňa čistá voda.  Kaša je fantastická! Neskôr po kaši už chlípeme čaj z vrchnákov ešusov – anglický čierny čaj. Dnešné ráno vo variante ovsené vločky s banánom, hrozienkami, mletým makom, proteínom značky – sójový vanilkový. Dohutňujeme exotickou zmesou orechov. Jedná sa o vysoko energetickú kašubu. I keď vedel by som si predstaviť aj krupicový variant s roztopeným maslom a grankom, či škoricou a medom. Ale nie som doma a toto je úplne vyhovujúce a pokrývajúce energetické požiadavky dňa. Som kašológ, už od narodenia a nehanbím sa za to. Prv než opustíme túto príjemnú útulňu stíhame ešte ranné toalety ala seat in open forest.

Sme súci na vydaj, vydaj sa na cestu.

09:07 Zvažované 20,1 kg pred odchodom. Zanechávame ČIERŤAŽ.  Vyrážame.
Vychutnávam si pozdný zber poľských černíc. Cesta mierne stúpa. Batoh vďaka vode oťažel. Stúpanie spríjemňuje pokoj a ticho lesa. Lesné ticho zo záaarukou, získa ho kto príde skôóoor… Spevy vtákov znejú do tichého rána. Režim lesa má celkom inú príchuť ako režim mesta.

S tou cestou necestou.

10:20 Tichá cesta. Príroda navôkol. Jej krása sa ma dotýka. Mám radosť a úžas s toho ako Božie dielo trvá. Jeho Sláva naplní celú zem. Pane, túžim sa dotknúť okraja tvojho rúcha. Kráčam obklopený tichom. Nechávam si medzeru medzi nami. Jano ide vpredu. Moje ticho sa stretáva s tichom lesa. V tomto stretnutí nechávam plynúť myšlienky.

10:52 Po serióznom El Rápido stúpaní prichádzam na vrch CZOŁO 1159 m.n.m,  kde ma už čaká Jano. Skladám batoh a užívam si slobodu ramien. Obloha nad nami sa mračí. Vravím si, nech to ešte vydrží. Altánok je vzdialený približne 10 minút chôdze. Pre istotu nasadzujem oranžovú prši-kapucu na batoh. Začína popŕchať. Chvíľu sledujeme a dávame šancu prehánke.

Krásny závitový strom zavrtaný v lese.

10:57 Začína seriózne pršať. Nešpekulujem a dávam si pršiplášť a vyrážam. Nachádzame sa na vrchole kopca, síce zalesnenom, no jeden či dvaja s vreckami plnými elektroniky, nikdy nevedia. Ďaleko som nezašiel. Prehánka sa ukazuje ako riadny dážď. Uchyľujem sa z chodníka do tône lesa pod stromy. Tu však prší viacnásobne, klasicky aj z listov.

Len pár okamihov pred lejačiskom.

11:02 Zažívame signifikantný dážď. Blesky vzbudzujú strach, hrôzu a rešpekt. To Slovensko dosiaľ tvrdo spalo… Po chodníku sa valí bahnitá bystrina. Vzduch je chladný. Miera nepohody sa rapidne zvýšila. Akurát prišla najväčšia metelica. Nad nami dáva také šupy, prd je proti tomu nič. Rozhodne na to neprdíme.

Solídny záťah mračian, zatiahnuté.

Čakáme v lese. Deje sa nad nami masívny zlievak. Hotová apokalypsa na počkanie ihneď k odberu.

Situácia sa ukáznila a dávame sa po lúke do sedla kde sídli altánok. Počas prechodu lúkou prší menej zato blesky a hromy sú desivo blízko. Pred nami asi 300 metrov udrel blesk do stromu. Nevidel som to len ma Jano upozornil a už som len videl celkom jasne a zreteľne dymovú stopu vo vzduchu. Čakám šajbu, a tá rana na seba nedala dlho čakať až  to zarezonovalo medzi okolitými vrchmi. Akoby sa plátno oblohy trhalo, alebo akoby sa zo skaly zrodil Kraken. Nie je mi všetko jedno.

Naše záchranné altánové apartmá.

Nedočkavo vo svojej duši, beží odpočítavanie krokov. Krokové napätie. Čo ak šľahne blesk niekde blízko nás? Na to radšej ani nemyslím, sme pod ochranou Najvyššieho. Bezpečne dosahujeme víťazoslávny altánok. Ta-dá – dážď prestáva! Tú najsilnejšiu melu sme schytali priamo na naše chrbáty. No nevadí.

Vyťahujem bombus varičoví a robím pre nás teplý čaj. Chvíľa – čajokrásna chvíľa. Prezliekam si tričko. Spotené si nechávam sušiť do vetra na vlhký vzduch – sušenie..okej. Síce som skeptický o možnosti sušenie keď pomer vlhkosti trička je takmer zhodný s obsahom vlhkosti vo vzduchu. Dávam si tyčinku – dočasná energetická záplata. Pomaly sa chystáme pokračovať. Váha batohu činí 17,6 kg pred odchodom. No dobre mám na sebe vetrovku a pršiplášť a popili sme vodu na čaj. Je to rozhodne motivačné v tejto nepohode a nie priazni počasia.

Prší a počítame koľko kvapiek ešte zostáva.

12:16 Zvažujeme odchod. Akurát nakladáme na chrbáty batohy. Rozpršiava sa. No fajn. Nejdeme. Skladáme. Aj keď mali by sme ísť aby sme prešli. Máme poradu. Dážď verzus prejdená vzialenosť na dnešný deň. Nevidím v tom ani štipku kompromisu. Slabý internetový signál nám prezrádza situáciu s počasím. Dohadujeme sa, že počkáme kým okolo 15.00 prestane pršať. Trpezlivo prečkávame – vyčkávame.

Keď si dáš obed nie je čo riešiť.

Medzičasom si čas obeda od nás žiada svoju daň v podobe kuskus s kari korením. Doslova sa nám žiada dať si teplé jedlo. Sila internetového pokrytia je E – edge. Na hranici pripojiteľnosti. Tok dát je žalostný. Nechávame sa presvedčiť a ešte zostávame pod krídlami altánu.

Obedové menučko: kus-kus s korením a tuniakom.

14:45 Prší. Stále sme v altánku. Prichádzajú a odchádzajú miestny turisti – vychádzkový. Prichádza Poľska pohraničná stráž. Sú tu s nami najdlhšie. Debatujeme s nimi. Hovoríme im o zážitkoch z Kilimandžára. Zaujímavá debata o známych osobnostiach z Poľska, ktoré dosiahli vrcholy najvyšších hôr sveta. Počúvam poľštinu a veľmi málo rozumiem. Je mi celkom zima, takto bez výdatného pohybu je to náročné. Rozhodujeme sa pokračovať.

A je po daždi, ready to go.

15:41 Prestáva pršať.  Kukám na hodiny, dážď to natiahol o 41 minút. Váha batoha činí 15,85 Kg. Dostávam sa na vytúžených 16 Kg . Vďaka obedu, kde sa minul kuskus a značná čiastka vody. A k tomu mám na sebe všetko teplé oblečenie. Pohraničná stráž odchádza. Po 4,5 hodine odchádzame aj my. Nechávame v altánku starého pána, ktorý do nitky zmokol. Chudák. Má krosná – taký starý typ ruksaku s kovovou konštrukciou a červeným šuštiakom. Skrátka všetko má retro. Nôž, utierka s chlebom…Retro výbava na hory, ktorá sa dnes nenosí. Inak taká zaujímavosť, že v Poľsku neďaleko od hraničného prechodu DUKLA – kam smerujeme, sa nachádza mestečko KROSNO. Spojitosť? Neviem. Vyrážame, pred nami je zahrievacie El-Rápido.

Po hrebeni bez hrebeňa.

16:28 RABIA SKALA – SK 1163 m.n.m. Počasie je stabilné. Neprší. Je dusno. Teraz sa to javí, že sme vyviazli z pazúrov nepriazne. Slnko zaplavuje trávnaté kopce pred nami. Nádhera!

Dvä turišté.

17:00 RABIA SKAŁA – PL 1199 m.n.m.  Znovu prichádzame na RABIU SKALU  akurát o niečo ďalej s Poľským rozcestníkom. Pred nami sa ukazujú trávnaté hrebene Polonín.

A poloniny, ten kút Slovenska. Kráčame.

Čučoriedky potichu lemujú chodník v plynúcich oblakoch. Keď vidím poriadny kus čučoriedky, nechám sa zviesť z chodníka a prikrmujem sa. Kde tu vykúkajú modré zvonce horca spomedzi bordového porastu čučoriedok, ktoré mimochodom chytia za srdce aj za jazyk.

Nádherné echt POLONINY po daždi.

17:21 ĎURKOVEC 1189 m.n.m.  Teplota vzduchu je 13°C informuje nás o tom liehový teplomer umiestnený na tomto kopci kúsok od rozcestníka. Odtiaľto sa nám ukazuje pravá Polonina. Práve orechové. Sú to trávou porastené holiny. Nádherná konštelácia slnka a oblakov v SEDLO POD ĎURKOVCOM 1120 m.n.m. Toto je časť pre nočné kino.

Svetlo má moc prežiariť aj hmlu.

Svetlo vstupuje do lesa. Preniká cez konáre ponorené v hmle. Je to úžasné keď moje oči vidia svetlo. Kvapky, mäkké svetlo. Všetky pavučiny sa ukázali ako zdobené drahokamami.

Kvapky dažďa, ktoré sa chytili do pavučiny.

PĽAŠA 1163 m.n.m,  z ktorej sa nám ukazujú 3 kopce a 2 údolia. Vravím si: no nazdar, veď to je ako za horami a dolami z rozprávky. Blíži sa siedma hodina večerná. Máme to k útulni RUSKÉ SEDLO ešte 8 km. Čo je dosť ešte v tomto teréne. Pred nami sa ukazuje výhľad.

Oblaky prišli do lesa.

Čo nevidieť nič nebude vidieť. Keď už je nedostatok fotónov prirodzeného svetla prepíname na umelé LED svetlo čelových lámp.

Vlaštovka alebo Palotros oranžobatohý.

19:10 Rozsvecujem čelovku v lese je tma. Na okraji lesa ešte svetelná pohoda. Zostáva nám 260m hore 560m dole a 6,2 km do našej dnešnej destinácie. Destinácia či predestinácia?

Sem máme dnes namierené, ešte celkom ďaleko.

19:25 Všetko sa deje akosi rýchlo ale keď sa hlbšie zamyslím to len my sme taký pomalí. Už je takmer tma. Svieti polmesiac. Romansa sa rýchlo končí. Z diaľky k nám dolieha vitie vlkov. Nedá sa zodpovedne určiť koľko ich je a z ktorého smeru presne prichádza ich volanie. Na toto volanie zodpovedne neodpovedáme. Je to vskutku desivé. Aj keď mám nutkanie zahúkať na dlaniach, nerobím to. Les je v hmle. Vo vzduchu visí vôňa divočiny. Vedomie, že tu vlci naozaj žijú veľmi nepridáva kusy istoty do pléna. Súmrak a scéna ako z hororu, akurát naživo. Pridávame do kroku, snažíme sa robiť hluk a púšťame z telefónu hudbu – Bratislava néeee? No bez srandy. Snáď len neprídu a nebudú si chcieť zakrepčiť. Vrúcne dúfame, že nie.

Dojedáme tyčinky, počujeme vlkov a padáme.

20:08 Po chodníku sa plýžia modré slimáky. Presne také ako včera. A my? Plychtíme sa do kopca s názvom KRUHLIAK 1095 m.n.m.

20:19 Vzduch vonia ako topiaci sa sneh. Neviem to presne vysvetliť. Teplota podľa zaroseného teplomer ukazuje zhruba okolo 12°C. Pofukuje vánok. Je mokro. Akýsi hmyz si aj navzdory tomuto nepohostinnému počasiu ostošesť cvrliká. Naokolo nás je riedka hmla. Cez stromy presvitá úlomok mesiaca. A nad hlavnou mi svieti niekoľko hviezd.

Nočný život hýriaci farbami.

Z Okruhliaku, ideme dole El Rápido klesaním ako hrom. Tak teda nechcel by som ísť opačným smerom.

21:30 Rozcestník RUSKÉ SEDLO 801 m.n.m. Od rozcestníka sa púšťame smerom na prameň po zelenej značke. Bivak- chata – útulňa – prístrešie, ktoré hľadáme je 240 metrov. Vkladáme nádeje na suché miesto. Prichádzame k útulni. Prekvapenie stojí na našej strane. Útulňa je obsadená. Je obsadená avšak bizarným spôsobom. Ktosi si na drzo postavil stan uprostred útulne a veci si rozložili tak, že zaberajú všetok priestor, dokonca na poschodí niekto spí. Chatka má otvorené dvere dokorán, na stole pred ňou je hromada špinavého riadu a ešusov. Drahá zver, nech sa páči. Sebeviac premýšľam, no môj mozog nevládze pochopiť načo je týmto ľudom anti-medveď chatka keď dajú návnadu priamo pred útulňu a nechajú si otvorené vráta dokorán. Ideme sa pozrieť na studničku, ktorá netečie a voda v nej je celkom mútna.

Dobili sme pozíciu Ruské sedlo! Sme víťazi.

Neskrývajúc sklamanie ideme späť na rozhľadňu. Je to taká atrapa vojenskej strážnej veže s krytím nula voči súčasnej mrholivej mr-horlivej hmle. Pán hmla horlivec. Avšak krytie anti-medveď by mala mať dostatočné. Dávam si večeru o jednej parenici  a jednom chlebe. Stal sa zázrak a my budeme nocovať na kúsku suchého dreva,  avšak nechránený pred vlhkosťou. Po večery máme poradu čo ďalej ako postupovať kde spať a koľko prejsť, nasledujúci deň. Bude sa hrotiť. Nie je tu signál – žiadny operátor, takže neprichádza do úvahy napoveda online. Čumíme na mobil s možnosťou mapy offline.

Premýšľam akú výdrž má spacák bez závetria na takejto veži keď všade navôkol je kvapôčková infekcia v podobe hmly. Infikuje, no mi jej odvolávame. Jano má igelitový pyteľ , ja akurát pršiplášť. Nemám na výber a tak nechávam plynúť túto nepodstatnú myšlienku. Veď aj tak, ráno sa ukáže.

23:02 Sejvujeme – ukladáme sa spať, CTRL+S. S – ako sleep. Po krátkej konverzácií zaspávame. Super deň! Dobrú!

Written By Palko