Day 4 of the trip (27-01-2020)

KILIMANJARO

CLIMBING DAY 02

Čaká nás postup. Isteže budeme postupovať systematicky. Chceme predsa postúpiť. Postúpime z Machame kempu do kempu Shira Cave kempu. Postúpime zo skupiny ak vyhráme dnešný zápas.

MACHAME CAMP

Prejdená vzdialenosť 5,96 km

Čas šliapania 4,35 h

Stúpanie 830 m

Klesanie 50 m

Počet krokov 16 062 krokov

Tekutiny 4 L

02:20 Dobré ráno, ešte je celom skoro na dobré ráno a ty asi ešte spíš. Ja nespím. Ležím a zvažujem. Zvažujem výlet na zimu. Oplatí sa mi vyliezť zo spacej kukly – spácokukle? Hm. Počujem, ako sa Jano mrví. Oslovujem ho. “Ideš aj ty?” Počujem len “Ehm.” – nespí a pridáva sa. Ide aj on. Spiknutie voči zime nech si nemyslí, že chalani nemôžu ísť spolu na WC. Obaja vyliezame zo “zadymeného” stanu von, každý svojou stranou. Každý ku inému kríku, za bojového kriku – potichu. Kráľovský pocit. Úľava.

Vysoká koncentrácia plynu sa medzitým aspoň vyvetrá, hovorím si. Dvíham hlavu. Ó-há – to čo je za skupinu? Obloha jasná, všetko jasné. Nie je mi však jasné čo tu robí neznáma skupina hviezd. Pocukrované plátno, s príchuťou mliečnej dráhy. Hm. Už len hot chocolate do ruky a romantika ako z cukrárne. Až na to že je hviezdna zima, chlad preniká k podstate veci.

Nočná obloha z cukrárne. Hviezdne nebo = hviezdna zima.

Vyťahujem foťák. Exponujem sa chladu pri 30 sekundovej expozícií – podľa mňa príliš krátkej na hviezdne nebo, a tak to aspoň skúšam. Veď sa uvidí, či niečo uvidím. Teraz však určite pociťujem zimu, dáva mi mi to pocítiť.

Zaliezam do stanu a vetrím vo vzduchu vnútornej strany stanu čiliprd kráľovský. Štípe oko, ale nevadí – lebo zažmúrim a zaspávam. Do rána ešte vzácna chvíľa spácokrásma. Tak dobrú ešte.

06:00 Budík zvoní. Vstávam prvýkrát. Vypínam ho a pokračujem v spánkovej seanse.

Je prvé ráno druhého dňa. Dnes ti chcem priblížiť, ako to tu chodí. Pokúsim sa dnes zaznamenať každú cik-pauzu. Sám som zvedavý aké nahrám skóre.

06:30 Vstávame. Druhýkrát, v druhý deň. Druhé ráno, druhý deň. Spácokukla ma nechce pustiť. Pusti ma! Nepobalíš – neodídeš. Musím. Obliekam – vyvliekam – balím – zviecham – otváram stan. Aha, vonku svieti slnko – poteším sa a vyliezam.

Naše ranné stanovisko v máčame, či pomaly už ďalej kráčame.

Prezerám si okolie, stany a kemp. Tak takto vyzerá ráno v nadmorskej výške. Pekne.

“_” – odmlčanie sa 2 sekundy

“Hello guys. _ How are you? _ How are you doing? _ _ Water of washing?”

Áno, túto defaultnú frázu počúvame každý deň a máme s toho celkom srandu.

Svieti slnko, je dobrá nálada, dnes sa ide na vec.

07:11 Kapitola raňajková

Prvý z troch fundamentálnych predelov dňa. Čo myslíš, aké budú raňajky? Latka po včerajšku zostala parádne vysoko. Preskočí ju kuchár dnes ráno s jeho poľnou kuchyňou? Odpoveď na túto otázku si položím už o pár minút a napíšem ti.

Kašové hospodárstvo – kaša for life.

V hlavných úlohách :

(živá papája, pšeničná kaša, baby párky, toasty, omeleta, palacinky, čaj, arašidové maslo)

Obsadenie a obsah raňajok nemá chybu. Čerstvá papája rozhodne prekvapila. Teda mňa minimálne. A nás všetkých maximálne. Exotické ovocie na raňajky. Okej. Čo sa týka pšeničnej kaše. Prvotný dojem: kaša nepoteší, ani nesklame. “Yes but no.” Neskôr zistíme, že kaša sa stane naším základným pilierom raňajok, hlavne pri strate chuti do jedla. Kuchár týmto pádom dnes laťu, ktorú si nastavil, preskočil. Ale ako si my budeme počínať v disciplíne vrhu do diaľky? Nasledujúce dni ukážu čo je v nás.

Poraňajkové meranie kyslíka: 92%, 80 tep.

Ale čo, pozrime sa. Slečna hora sa nám ukazuje. Žeby žaby provokácia? Aby sme videli aká je neodolateľná a ťažko zdolateľná? Hm. Veď počkaj..

Chodník naprieč huňatou vegetable popri našich stanoch.

Počúvaj, som celkom zvedaví aký bude tento deň, či bude slnečný, ku nám srdečný alebo bude pršať a kvapkami sršať. Nie, že by som mal na výber – ale radšej sa nechám prekvapiť. Mám rád prekvapenia, hlavne vtedy keď ich nečakám a prekvapia ma. Vtedy som prekvapený ako sa nechávam prekvapiť.

 Netreba mi vravieť, už viem, že musím, aj keď záchody

Toto je tá kľúčová.

Turek štýl nemusím. Na kabíne tŕpnem – trafím? Aká je pravdepodobnosť, že trafím kľúčový otvor v tvare kľúčovej diery?

Radšej sa tým príliš nezaoberám a ponáhľam sa.

Víťazoslávne vychádzam zo záchodov. Svieti slnko.

Nebral som ju zo sebou. Čosi. Utekám po kefu a vraciam sa k záchodom z nezištných dôvodov.

Umývam si zuby. Je to odtiaľto záchod-berúci výhľad. Poviem ti je to zhruba tak miliónkrát lepší pohľad ako sa ráno dívať na svoj rozospatý face v zrkadle.

Ahaho, čo to tam vidím kopec medzi oblakmi?

Netrvá to dlho a onedlho vyrážame. Doba, ktorá mi postačí na zopár foto okamihov. Okej. Oak-key. Rozumiem, rovníkový čas je rýchlejší. A tak rýchlo ukončujem umyzub ranný. Svieži dych – svieži vzdych, svieži vzduch – svieži duch – svieži povzdych. Odkladám zubnú výstroj do veľkého batoha.

Nasadzujem okuliare – ochranu očí  proti slnečnú. Slnečné svetlo preniká do kempu medzi kosodrevinu. Je nevyspytateľné a myslím, že je čas vydať sa na cestu… Hm. Je to tak, že muži si berú cestu a ženy sa na cestu vydávajú? Hm. Ak si muž berie cestu, znamená to, že si ju vybral, má ciel a po ceste k cieľu príde. A žena, keď sa vydáva na cestu, znamená to, že si ju tiež vybrala, a necháva sa ňou viesť a tak príde k cieľu.

Toto je jedna ranná sada okuliarových okolností – osobností.

Hora sa stráca v oblakoch – hanbí sa. Akoby nechcela aby sme si ju obzeral a fotili. A možno aby sme na ňu nelozili. Myslí si, že sa nám ukryje. Veď sa ukáže. Čo sa ukáže? Hora? Či ako sa popasujeme s výškou? Tak hádam oboje. Ešte kým ešte nejdeme, chcem ti rýchlo napísať, že mi nie je zima i keď vzduch je celkom frišný.

Sme pripravený k odchodu, hora pripravená k pochodu, slnko svieti – ide sa!

Teplota korešponduje s nadmorskou výškou. Vôbec sa nehanbí a veselo si korešponduje. Aká je to korešpondencia? O čom si asi tak píšu? Rozumieš jej? A pero máš? To si piš!

Slečna Mount Kilimanjaro s jemne tkaným závojom oblakov.

08:15 Hurá, už vyrážame. Zapisujem si nadmorskú výšku, ktorú v tomto momente Hurbik hlási (3 014 m n. m.). Opúšťame kemp. Chodník si vbieha do vysokohorského porastu a my ho nasledujeme. Stanové mestečko živí veľké množstvo vtáctva a tajne verím, že aj kadečo iné. Rôzne vtáky sú teraz ráno všade, ako tie lišajníky na konároch. Len sa tak ľahko nedajú vyfotografovať.

Holub ranný. Nejaký, ktorý asi zablúdil z veľkomesta.

Nie celkom slávnostne, čo ti poviem, ale áno akurát vystupujeme do tretieho vegetačného stupňa, “pásmo rašeliniska” od 3 000 do 4 000 m, ktoré tvoria kríky, vresoviská a vrecoviská (na chrbtoch nosičov).

Stúpame nie lesom nie skalami. Vresoviskom a rašeliniskom, s esenciou lišajníkov.

09:02 Svah sa stal strmší. V nadmorskej výške (3 178 m n. m.) sa mi teplota chladiacej kvapaliny zvýšila – prehrievam sa. Celkom verejne, na okraji svahu uprostred davu. Vyzliekam rytierky / CGečky a iné vrchné vrstvy odevu. Som v krátkom rukáve ako horský macher. Heh, len dokedy? Viem, že sa dávam tancovať na tenký ľad. No čo, tancujem rád.

Tuším som sa opäť raz zamiloval.

Počuj, toto ti musím napísať. Joshua, jeden z našich vodcov, má veľmi zvláštne vysokohorské obutie. Dali sme mu prezývku pán mokasíny. Obuť si elegantné mokasíny do vysokohorského terénu vzbudzuje… hm, ťažko povedať… hm, rešpekt? Však pobavenie je isté ba dokonca i našu pozornosť si získal zaručene. Vykračuje si bez ponožiek v tyrkysovo-bielych mokasinach zo zlatou prackou a nulovým gripom na podrážke. Pôsobí dojmom prinajmenšom výstredným a elegantným. Takým nadmorskej výške primeraným “mámvpažistickým” štýlom. Možno sú to mokasíny s membránou goratex. Takže nepremok-asíny?! Čo na ty na to? Dobrý je však?

Káva moka, moka síny, toto je jednoducho štýl.

09:35 Počas stúpania porastom tunajšej kosodreviny našu pozornosť na jednotvárnom pozadí lišajníkov priťahujú sýto červené farby kvetu (Gladiolus watsonioides). Niet divu. Je to inakšia červená ako tá, ktorú vidíme na ruksakoch hada pred sebou. Je to zároveň foto-možnosť, pri ktorej si fajne oddychujeme.

Skupinka vysokohorských turistov. (Turistos Kilimanjarica). 

09:37 Krátko na to zastavujem znovu, teraz však za účelom iným. Zaznamenávam cik-pauzu číslo 3 – odvodňujem sa, odôvodňujem sa.

(Gladiolus Watsonioides)

Spomínam si, ako som sa obával posledných niekoľko dní pred odletom do Afriky. Myslel som, že to zruším a nepôjdem. Naozaj. Fakt? Hej.

Potom som si však uvedomil, že kroky vo svojom živote, ktoré sa bojím urobiť, ma nikam nedovedú. A tak som vykročil, hranice prekročil a teraz som tu. Tu som!

Na čom stojím? A kde?

Tu som, tu stojím, tadiaľto vedú teraz moje kroky. Na čom stojím, kadiaľ kráčam. Kde sa nachádzam a prečo práve tadiaľto prechádzam. Kde sa zastavujem. Čo si užívam a čo prehliadam? Podobne veľa otázok ako machu a lišajníku na skalách mi rastie v hlave.

Pane, tu som, prosím pošli mňa, Amen! 

Stúpame. Do hlavy nám nestúpa. Ani sláva, ani bolesť.

10:09 Nadmorská vegeta – pauza. Vegeta fruko cucacia v horáznej výške (3 314 m n. m.). Vegetíme. Otázka na Daniela: “Aký je toto motýľ?” “What kind of butterfly is this?” jeho odpoveď je: “It’s butterfly.”

Kam sa len pozrieš vidíš len krásne výhľady.

10:23 Poctivo sa hlásim a zároveň zaznamenávam cik-pauzu číslo 4. Všímam si zvlášť zvláštny kvet. Red Hot Poker (Kniphofia gracilis ) alebo (K. thomsoni), čeľaď Asphodelaceae.

(Kniphofia gracilis ) Red hot poker? Laco a poker? Poker-Face.

10:39 Som fascinovaný bizarným vzhľadom čohosi, čo mi z diaľky pripomína postavu zamrznutú v pohybe. Keď sa priblížim, vyzerá ako palma. Je to jeden z prvých, ktoré stretávam pri chodníku na našej púti za vrcholom. Pýtam sa Emmanuela: “Please what is this strange looking plant?” Pohotovo mi odpovedá: “It’s Giant Senecio” po latinsky (Senecio Kilimanjari). Je naozaj giant. Obrovská rastlina či strom. “Rastie tam, kde je pod zemou voda, pri potokoch,” dodáva Emmanuel. Všímam si zvláštny kmeň či stopku, ťažko povedať, pretože je zdrevnatená.

Zoznamujeme sa s Giat Senecio obrami. (Senecio Kilimanjari)

Z konárov barbarsky visia vodopády lišajníkov. Tieto barbarské lišajníky nás ešte stále sprevádzajú. Vyzerá to tak, že sa len tak nevzdajú. Pochádzajú predsa z barbarských kmeňov Kilimandžára.

Barbarský barbarpád. (Usnea Barbata)

Počuj,  akurát vchádzame do menšej zápchy. Nie je to nič vážne. Len som si povedal, že ti napíšem ako sa tu mám. Do zápchy sa napcháme. Potlačíme a zápchu roztlačíme. A tie tony lišajníkov naokolo si užívame.

Makáme, miestami vzniká zápcha, ale zakaždým to rozchodíme.

Kde rastiem ja? V čom? A v akom prostredí? 

10:47 Nadmorská vegeta – pauza. Nachádzame sa v nadmorskej výške (3 524 m n. m.). Celkom seriózne stúpame. Sedíme na kameňoch, poniektorí konzumujeme, a pijeme.

Everlasting flower. (Helichrysum Meyeri-johannis)

Všímam si prenikavo žlté kvety čohosi, čo mi pripomína rozchodník. Je to (Stoebe Kilimandscharica) čeľaď Asteraceae. Ten kto tu navrhoval flóru okolo Kili mal dobrý vkus. Parádne sa vybláznil, a pekne tu namixsoval vegetáciu. Je to radosť tadiaľto kráčať.

(Stoebe Kilimandscharica) čeľaď Asteraceae.

11:28 Nadmorská vegeta – pauza. Áno opäť stojíme. Nachádzame sa v akomsi sedle ešte zhruba 2 km od kempusu. Občerstvujeme sa tekutinami. Zobem si fit-tyčinku. Je tak akurát. Inak v sedle je vybudovaný jeden fajný pár latrín.

Prichádzame na planinu, kde nás prepadlo slnko ako zbojník.

11:34 Už viem ako to tu chodí. Napokon volím radšej nebyť ako byť na latríne. Volím si súkromný výhľad do doliny a pridávam do záznamu cik-pauzu číslo 5. Užívam si tie vzduch berúce výhľady.

Sme ako európske nátierky – natierame sa aspoň 50-tkou.

Rozfúkalo oblaky a ocitáme sa na pár minút v oblačnej diere. Teda mám na mysli, že nad nami je modrá obloha a priame slnečné žiarenie na nás srdečne dolieha. Vysoko nad more položené solárium. Vynucuje si našu pozornosť a my odpovedáme krémom. “Schoříš jako papír.”

V Afrike na pravé poludnie, africké slnko v nadmernej výške (3 670 m n. m.) – to je hneď niekoľko faktorov, ktoré hrajú proti bielej pokožke. Mastíme sa jak omestek. Len čo zasvietilo trochu slnko, začíname sa krémovať no čo sme turisti. Určite sme upútali pozornosť miestnych, podobne ako japonskí turisti, ktorí si robia selfie s tabletom v centre mesta. Pauza je na konci -pokračujeme.

Ctihodné výhľady a úctyhodné stúpanie.

Už sa teším ako sa naobedujem. Som hladný. Dal som si jednu fit-tyčinku, ale chápeš, obed je obed. Je to tu ako na takej dlhšej turistike na Kriváň.

Bohato rozkvitnutý vysokohorský bodliak. (Carduus Keniensis)

Džungľa nás dažďom odprevádza z pásma dažďového pralesa. Ako inak. Tak predsa sme sa dočkali dažďa. Ale hneď takto, pár chvíľ po tom ako sme sa natreli krémom? Hm. Prečo nie. Šlapeme v pršiplášťoch, goratexkách a pončách. Nachádzame sa zhruba jeden kilometer od kempu. Už stačí prejsť hrebeň a trochu klesnúť a sme na druhej strane ako vraví Emmanuel.

Máčam akčnú kameru v bystrine a guide zbystril. Je znepokojený, že som ju poškodil. Ubezpečujem ho, že je v poriadku. Že je waterproof…

Myslíš, že môže pršať? Môže? Môže a aj prší, lebo môže.

Chcem si vyzliecť pršiplášť. Ale radšej počkám, kým budeme v kempe. A tak si dávam dole len slnečné okuliare. Aj tak sa mi vidí, akoby ma z nich bolela hlava. Vlhkosť vzduchu je lokálne vysoká, asi ako nadmorská výška. Pod pršiplášťom som ako parenica – typ syra. Pršiplášť je naozaj vodu nepriepustný – žiadna vlhkosť dnu ani von. Som sparený, sdusený, spotený.

Pánko-ráma pred príchodom do kempu, ktorý sa len tak vynoril.

12:21 Zaznamenávam cik-pauzu s poradovým číslom 6.

Vybojovali sme dnešné víťazstvo. Pred nami sa rozprestiera v celku rozľahlý kepm. Brokolicu pripomínajúca vegetácia stromov sú Erica Tree (Erica Arborea). V podstate zvyšky na vrchnom okraji vegetačnej zóny.

12:53 SHIRA CAVE CAMP (3 800 m n. m.) KILIMANJARO NATIONAL PARK

Vieš prečo sa volá sa kemp Shira Cave? Nie preto že je šíra, nie preto že je široko ďaleko, nie preto, že je rozpustená v káve. Cave – pretože  je tu jaskyňa kúsok za našim stanovým mestečkom. No a Shira preto, lebo Shira je jeden z troch sopúchov tvoriacich Kilimanjaro: SHIRA (3 962 m), KIBO (5 895 m), MAWENZI (5 149 m). Takže žiadna šíra ťava ani káva. A mimochodom SHIRA – znamená po japonsky BIELA.

Už sme tu, zmokli sme a sme tu.

Mierime rovno k neprehliadnuteľnej drevenici na kamennom základe, ktorý ju drží spoľahlivo nad vodou – nad rozmáčanou pôdou. Ideme sa zapísať. Zapisujeme sa do zošita, akejsi knihy návštev. Podpisom potvrdzujeme nezlomný dôkaz o našej prítomnosti.

Zápis pre-živších, pre tých živších. “Going up Registration Book”

Naše stanové mestečko sa rozprestiera na okraji stanového veľkomesta kempu Shira Cave. Sme situovaní dva metre od neprirodzene sfarbenie kameňov. Žlto-biele kamene určujú zónu heliport-u. Zrejme sa nestáva často, že sa sem zlietajú helikopotvory. Tak nebude vadiť, že máme stany tak blízko jej hniezda. No a čo. Keby aj priletela, tak budeme prví, ktorí sa o tom dopočujú, budeme priamo v centre diania.

Naše stanové mestečko sa presídlilo počas dňa do Shira kempu.

Som zvedavý na jaskyňu. Vypytujem sa. Daniel mi ju ide ukázať. Som zvedavý, no nečakám nebankovku – nie baňu, v štýle hlbokej jaskyne s kvapľovou výzdobou.

Pred nami sa vynára nízky široký vchod. Po čupiačky sa pozerám dnu. Niečo ako medvedia nora s panoramatickým výhľadom z obývačky.

Daniel hovorí, že kedysi, keď sa začínalo chodiť tadiaľto na Kilimanjaro, jaskyňa slúžila ako útočisko, sklad suchého dreva. Tam sa uprostred varilo na ohni a spalo sa dookola. V súčasnosti je v jaskyni prespávanie prohibited – zakázané. A navyše tam kvápe voda.

Jaskyňa Shira Cave, vlastne je celkom šíra, široká.

13:19 Zaznamenávam cik-pauzu s číslom 7.

13:50 Ležím v stane. Čo iné sa dá, keď vonku prší ako zo sprchovej hlavice. Mierne ma bolí hlavica – v miere ako zvykne keď málo pijem. Teda je to otravné, ale dokážem fungovať v safe mode. To značí, že mám znížené nároky na grafiku. Všetky ostré farby ako oranžová, alebo obrazovka telefónu, mi ťahajú oči a majú tendenciu znásobiť intenzitu bolesti hlavy. Šance sú skôr v prospech príčiny nadmorskej výšky. To bude tým. Takže je to normálne, čo ti poviem.

Ako? Dážď a miestami oblačno s občasným vetrom.

Známa veta: “Hello guys, how are you doing? After ten minutes is lunch ready.” O necelých 10 pozemských minút bude obed. Ó, som hladný ako hyena – používam hyenu pretože sme v Afrike. Keď budem doma budem hladný ako vlk, to je jasné ako facka.

14:00 Kapitola obedová

Ó je to tu. Hladohasič obedový. Nastala chvíľa kŕmenia. Všetci sa stretávame v zelenom stane – jedálni á la spoločenská miestnosť. Čo to je? Popcorn? Áno. Nachádzame na tácke popcorn v sypanej forme. Bude kino? Čo sa bude premietať / predkladať na obed? Som v očakávaní a som v tom naozaj dobrý.

V hlavných úlohách:

(popcorn, avokádo, banán, špagety, kečup, omáčka z mletého mäsa)

Meranie kyslíka 85%, 101 tep.

So stúpajúcou nadmorskou výškou sa stáva tradíciou pred jedlom alebo po jedle merať Janovým prístrojom obsah kyslíka v krvi. Vzali sme to ako šport, kto bude mať lepšie výsledky. Sme motivovaní vyhrať.

Meranie kyslíka v krvi nie je žiadny krvák.

Meranie prebieha prístrojom, do ktorého sa vkladá prst. Nepoškodzuje mechanicky kožu, neodoberá krv, ani nebolí. Meráme pred jedlom, ak čakáme na príchod chodu, alebo po jedle, keď už prebieha voľná konverzácia.

Netrvá dlho a popcorn je v paži. Akoto? No, netrvalo to dlho. Už nie je. Minul sa. Naše obavy počas čakania na ďalší chod / pochod po popcorne, avokáde a banáne sú celkom živé.

Tak čo tak si tak dať pop, popcorn šitý na mieru.

Počuj, vonku teda prší jak blázon. Kým čakáme na hlavnú rolu obeda, tak ti napíšem. Vo vzduchu visia hmatateľné obavy, že po otvorení našich stanov sa vyleje voda. Marha prší ako besnota. Obranné jarky okolo stanov sú symbolické a ešte k tomu sú plytké ako telenovela. Hm, no čo nečakali sme taký dážď. Ale áno, tešíme sa, že sme dorazili pred dažďom. Ak však bude takto pršať, tak stany odplaví – hovoríme si. Všetky cestičky sa premieňajú na potoky. Je toto možné? Áno, je. Nejdem na záchod v takom daždi predsa nie.

Obedová selfie? Veď prečo nie?

Konečne. Na stôl sa nesú špagety – naše targety a omáčka. Všetko zmizlo. Kto zaváhal, mal smolu. Mierne sklamanie. Nikto z nosičov už neprišiel s miskou na doplnenie ako včera pri večeri. Asi pochopili, že všetko, čo položia na stôl, si rozdelíme a zmizne to. A tak aj bolo.

Mystérium okolo časopriestorovej medzery medzi avokádom a špagetami sa poodhalilo. Chyba v logistike. Mýtus busted! Nosič, ktorý niesol varič, dorazil neskôr. Ešteže sa horšie nestalo.

H E L i P ort !

Aklimatizácia, klimatizácia a aKILImatizácia. Pokúsim sa ti priblížiť princíp ako tu funguje aklimatizácia. Chodí to nasledovne:

Doplahočíš sa do kempu. Telo ti zdochýňa. Vylezieš ešte vyššie ako kemp a telo si povie – do paže, je tu zle, vrátiš sa späť do kempu a telo si povie – veď tu nie je až tak zle. 

Poobede sme od Bona dostali avízo o možnosti ísť sa aklimatizovať o dvesto výškových metrov okolo štvrtej hodiny poobednej. Pripravili sme sa na odpočinok siestový – kým nastane hodina štvrtá – vysokohorská.

Naša milá šíra stanová usadlosť.

Pršalo. Náš vodca povedal vetu, ktorá sa preslávila počas nášho výstupu: “There is no acclimatization according to the weather.”

Zaznamenávam cik-pauzu s koeficientom močiaceho čísla o hodnote 8. Som spokojný.

Prestalo pršať. Je po obede, doslovne. Len sa tak zaprášilo, aj v takom daždi, ktorý vonku zúrivo sprchoval celý kemp. Prekopal som časť odvodňovacej priekopy okolo stanu. Kapacita toho pôvodného nestačila odvádzať prívalovú vodu. Lacovi, ktorý má stan pod nami išla voda pod stan počas obeda. Mokro. Ležíme rozdistribuovaní v stanoch a aklimatizujeme sa spánkom. Teda ja ani moc nie, skontroloval som si hydrapack povzbudil sa, keď som ho našiel takmer prázdny. Znamená to, že som vypil tri litre plus. “Water for life, beer for fun.” Zhrozene však kukám na dno hydrapacku – plávajú tam čiastočky.

# nofilterwater

Takže voda pravdepodobne nebola prevarená, lebo bola ráno studená jak z prameňa. Od zajtra hádžem tabletky na čistenie vody. Nemusím riskovať v oblasti gastronómie.

Ale nakoniec, keď vodcovia videli, že iné skupiny idú na aklimatizáciu, rozhodli sa, že ideme tiež. Inšpirácia? Zo sto hrdinských metrov je stáva 53 m. Nakoľko ma bolí hlava, bohate mi to postačuje.

16:44 Pred aklimatizačným výstupom zaznamenávam cik-pauzu číslo 9 nesúcu.

Aklimatizačná, toto je už vrchol aklimatizácie.

Aklimatizácia:

Prejdená vzdialenosť 0,89 km

Čas šliapania 24 min

Stúpanie 53 m

Aklimatizácia, aKILImantizácia ma celkom kiluje. Spoznávam bolesť hlavy počas kráčania. Nová príchuť. Hm. Zmrzlina s príchuťou bolesti hlavy?

Emmanuel – oh yeah.

Ak sa mi nič nestane, nenastane žiadne žalúdočné issue, budem odteraz quickshit proof, lebo som pil neupravenú vodu. Zatiaľ som OK.  Vraciame sa do kempu. Sústavne vo vzduchu poletujú kvapôčky čohosi čo prejavuje známky dažďa.

Všetko sa ponára do oblačného mlieka.

17:50 Zaznamenávam cik-pauzu s poradovým číslom 10.

18:00 Kapitola večeracia

Vonku je pološero. Oblaky sa dotýkajú všetkého navôkol. Prší. A to, že večera je tu, ma nesmierne teší. Koná sa zasadnutie v zelenom stane. Budeme rokovať o večeri.

V hlavných úlohách:

(kuracia omáčka so zeleninou, kapustový šalát, asi tona ryže, cuketová polievka, ananás, mango)

Čo sa týka čajovej situácie, už sme ho takmer dorazili. Ostávajú už len 4 vrecúška. Večera, konštatujem – bohatá. Som sýty a to je dobre. Bolesť hlavy na okamih prestala. Akoby súvisela s mierou sýtosti. Aj tak sa vytrvalo vo vlnách vracia ako hyena ku koristi. Prenasleduje ma a nemám od nej pokoj ani na okamih.

Aj keď neješ mäso, prežiješ, lebo máš bezmäsý špeciál.

Meranie kyslíka: 87%, 101 tep. Nedočkavo sledujem, ako sa modré čísla menia, stúpajú, a keď príliš klesajú, vyťahujem prst. Prístroj ukazuje: “finger out”.

Nevadí že prší. Ide sa aj tak. Prakticky hneď po večeri nás viacerých ženie k la trónom. Prichádzame s Lacom na latríny. Laco berie pánsku a ja dámsku edíciu. Na moje prekvapenie uprostred tróniacej bunky, namiesto kľúčovej dierky sa skvie jadrotrón vyvýšený porcelánový, záchodovou misou v dnešných časoch zvaný. Záchodová misa je pripravená splniť misiu, aj keď mesiac nie je v splne. Utieram ju, som obkladač, obkladám – mám rád obloženú misu. Je stabilná. Je síce plytšia ako v MACHAME CAMP, ale stále dosť hlboká.

Cestičkou na záchod, a výhľadom od nich. Spokojnosť vysokohorská.

19:51 Zaznamenávam cik-pauzu o sile číslo 11 na stupnici počtu denného cikania. Vonku je tma ako v rohu. Myslím, že odpoveď na otázku: “Koľkokrát si bol cikať, keď si vypil 4L vody?” je zjavná po prečítaní sa až sem k záveru tohoto druhého dňa.

21:42 Sedíme s Janom v stane. Nahrávame na video záverečný preslov dňa. Jano hovorí: “Je druhý večer číslo dva, v stane číslo dva v kempe číslo dva, dobrú noc číslo dva.” po tejto vete sa ozýva smiech z okolitých stanov, nakoľko sú v tesnej blízkosti. Sme unavení a tiež sa smejeme.

Umývam si zuby v predsieni stanu. Vypľúvam do prehĺbenej brázdy na odvod dažďovej vody – nočný dážď to spláchne. Vo vzduchu poletuje hmla. Jasne ju vidím v jasnom svetle čelovky. Zipsujem stan, aby som zabránil úniku tepla.

Čítam z písma zo sudcov 12. kapitolu a žasnem. Pred pár kapitolami ešte Izraeliti dobyli zasľúbené územie a teraz už bojujú kmene Izraela sami proti sebe. Nechápem. Vzápätí sa pokúšam zaspať – čím skôr, tým lepšie, lebo bolesť hlavy je stále prítomná a vadí mi. Spánok nič. Prehadzujem sa v spácokukle ako ryba na suchu… No čo hovoríš na dnešný deň?

27-01-2020                                                                                                                                    By Palko