DAY 08

–prejdené 231,8km

Ráno v sieti (1666,8km)

V húpacej sieti sa spalo výborne. Ležal som pol metra nad zemou a bola mi nad ránom parádne zima. Cez noc svietil mesiac tak, že som mohol vidieť ako za šera. Išiel som do teplých krajov cestovať v lete, a zatiaľ mi bolo 60% zima.

to som ja, palo frajeris, čo celú noc visel zavesený na sieti

Do môjho apartmánu nesvietilo slnko. Iba cez listy presvitala modrá obloha, a tak som nechal zohriať a vyvetrať spácu na živom plote oproti.

Postaral som sa o to, aby som mohol mať čajokrásnu chvíľu. Odštupľoval som bombu, zasadil horák a poďho uviesť predstavenie vody do varu. Paradizácia.

pohľad na moje apartmá

Keď som chcel použiť moto-rukavicu ako chňapku, zistil som, že tunajší colníci ma cez noc čekli. Celá bola oslizená. Ešteže uhorku, ktorú som pašoval z Itálie, som zjedol včera na večeru. Rukavice boli celú noc prikryté plachtou od Čoprane, tak nechápem ako sa tam dostali. Asi to boli slimáky z FBI, alebo tajná agentúra.

oskenovaná rukavica

Plyn bežal, čaj sa chladil. Postavil som do teflónového ešusu vodu na kašu. Neprihorela. So štipkou soli a umu, som rozvaril ovsené vločky a uklohnil si teplé raňaje. Kašuba mi chutila. Doplnil som ju sušenými hrozienkami. Hlavne, že bola teplá a navyše sa hodila k teplému čaju. Vifony som nepotreboval.

Ponaučenie znie: oplatí sa požičať si polytetrafluór etilénový ešus, človek sa nenaumýva.

Na slnečné miesto som srdečne vystavil slnku na obdiv svoju kolekciu dvoch solárnych kolektorou, aby pre mňa kolektovali free energy. Môj solárny zisk bol 30% batérie za 2 hodiny. Bol som spokojný, nakoľko to bol first run solárnych kolektorov. Síce sú čínske ale fungujú. A keď poriadne smažilo, okolo obeda tak dávali aj viac, ako mali a mobil sa stažoval na over voltage.

moja malá letná solárna kolekcia

Sedel som v húpacej sieti a raňajkoval. Príroda okolo kempu cvrlikala a zo stromov sa ozývali hrdličky. To bola pohodica, pohada, pohodička.

Dotiahol som si zadnú bubnovú brzdu a Owen mi pomohol zosadiť motorku z hlavného stojanu. Rozlúčil sa, zaprial mi pekné počasie, a odišli sa kúpať na pláž do Marseille.

Bol to rekord, odchádzal som z kempu okolo pol jednej.

Chamtivost sa nevypláca (1676,6km)

Nabral som benzín za skvelú cenu. Pumpa Total. Totálne lacný za 1,259€/L. Pumpa podporila moju platobnú kartu. Zobral som za plnú nádrž a naplnil som si doplna kanister (5L). Keď už tak na sto percent, ešte som vycedil aj hadicu čo v nej bolo pred tankovaním. Chamtivosť za lacný benzín sa na mne vypomstila. Kanister som dal tak ako vždy na pravú brašnu, a prichytil gumenou gurtňou obvyklým spôsobom.

Spotreba bola 2,8L/100km, čo ma moc nepotešilo, ale tým, že som veľa jazdil po meste to bolo v norme a pochopiteľné že bude vyššia ako 2,3L/100km v papieroch.

veru, toto bolo ešte pojazdné, však kolesa sa točili

Počas cesty boli spomaľovacie prahy a káňa sa uvolnila. Hompáľala sa vedľa mňa, na čo ma upozornil trúbiaci vodič v aute za mnou. Zastavil som na najbližšom možnom mieste. A on tiež. Niečo mi hovoril po francúzsky. Ale nebolo to o tom, že sa mi uvoľnila. Zistil som pri pohľade na batožinu, že chýbajú moje jediné nepremokavé a jediné nohavice. Dopaže. Tak toto sa mi snažil povedať. Mávnutim a kývnutím som mu poďakoval, a vrátil sa najbližší kilometer. Nohavice boli prevesené cez plot pri ceste. Zobral som ich celý šťastný a pokračoval som po rozpálenej ceste.

Na slnku bolo 38°C v tieni 34°C a za jazdy príjemných 28,8°C

letiac pomedzi polia, bola to sloboda orlia

Čoprani som doplnil tekutiny ale na seba som prizabudol. Tak som sa napil,lebo som sa bál aby ma nerozbolela kepeňa. A rovno som sa aj naobedoval a ako obed som strestal jednu olejnatú túňu zo zoschnutou pletienkou. Nebol to síce kaviár zo šampaňským, ale olej z tuniaka na čas zasýtil.

Z jedného parkoviska pri ceste na mňa odľahčene zakývala slečna zamestnaná pri ceste. Prefrčal som okolo. Akurát mi bolo ľúto, že sa dala na cestu pri ceste. Venoval som ešte niekoľjo kilometrov o jej rozhodnutí takto žiť.

Smeroval som na Avignon a cesta viedla medzi poľami a olivovými sadmi. Provincia Provençal bola malebná. Pri prejazde, platanové aleje plátali cestu svojimi tieňmi.

jedna z krásnych starých alejí

Plachtil som otvorenou krajinou na perutiach slobody. Letel som vetrom okolo žltých lánov, ktoré ma neodklonili od svojich plánov.

Pri príchode do mesta Montpellier ma zastavil semafór. To bol iný fór, semafór v kruhovom objazde. Tak toto je iný level. Keby som mal klobúk, tak dám klobúk dolu, ale mal som prilbu pripnutnú pod bradou a to sa mi nechcelo.
Vrcholnou atrakciou semafóru v kruhovom objazde bol spôsob, akým sa jazdilo. Zúročil som skúsenosti z Talianska a využil dravosť. Ako skočila zelená, všetci sa začali pchať. aj tí čo pokračovali, a aj tí čo ho už opúštali. Semafor mal krátke intervaly. Bolo to temperamentné.

pohľad na semafór pred kruhovým objazdom

Super výhodou je, že miestny sú zvyknutý na scootraňe a jazdia tak, aby bola ľavá časť pravého pruhu voľňá a v ľavom pruhu pravá časť. Spokojne som sa tak dokázal spolu s ostatnými dvojkolesáčmi predierať záhusťou predmestí, a vstupmi do kruhových ojazďáčou pred ktorými sa takmer vždy stálo.

V meste Montpellier mi totálne skapala baterka. Zrazu mobil oznámil na obrazovke: “telefón sa vypína” a zhasol. Bol som nahratý jak syrota podhradských. Báťa ma nechala nekompromisne na pospas neznámym uliciam. Bolo deväť hodín a ja som kýšil v meste. Kriesil som na parkovisku baterkajzňu. Hnevala ma a dohováral som jej v rámci slušného jednania. Zúfalstvo mi klopalo na prilbu. A beznádej trúsila poznámky: “ešte nemáš kempflek tak sa rozhýb”, “už sa ti stmieva”…

Mobil som vzkriesil vo chvíli, keď som sa už chystal vytiahnuť multimeter, a zistovať, kde je chyba. Baterka sa držala. Bol problém v konektore, už sa ochodil za osem dní nadhadzovania. Vymenil som druhy kábel a bolo to lepšie. Keď som mal 3% odvážil som sa opatrne spustiť GPS. Super, držala. Počkal som ešte kým pridá jedno percento a zatiaľ som cely besný zakúsol instantne jednu fit tyčiňu. Bol som nervný od hladu a situácie.

náš tieň

Pokračujúc ďalej som skenoval okolie ako oko jastrabie. Šiel som 50km/h jak trotel tam, kde som mohol ísť 90km/h, prispôsobil som jazdu stavu hľadania kempflacku.

Kempflacka de last minuta (1898,6km)

Zase ďalší rekord. Miesto na spanie som našiel o pol jedenástej takmer za mrku. Rýchlo som opásal sieť, žiadne 3G, proste iba sieť na spanie medzi dve borovice figové. Dva krát mi padla a ja tiež, ale potom to som mal stabilne pripojenie a cez noc to už nelagovalo, IT pochopia. Keďže bol koniec dňa, umyl som si zuby a išiel spať. Zvyšok dna ostal bez bugov.

Pohľad zo spacáku na mesiac

Viacerí mi hovoríte: “drž sa” Tak sa pevne držím, a predovšetkým riaditok Čoprane, občas za sa chytám za hlavu.

–22.06.2016–
By Palko

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *