DAY 19
–prejdené 62,9km
Marco la mañana
Zobudil som sa na posteli. Zázračné ráno po zázračnom dni. Bol to zabudnutý pocit, kedysi všedný, dnes však výnimočný a vzácny. Nevedel som si vynachváliť.
Boli sme dohodnutí na budíku o 08:30. Myslel som si, že to je neskoro, ale Aquilina súhlasila. Ako sa ukázalo, bolo to aj skoro.
Musím pochváliť Aquilinu, lebo vie veľmi dobre narábať so smartfónom. Keď som ju poprosil, aby ma vyfotila, nemusel som jej dávať inštruktáž k obsluhe telefónu s dotykovou obrazovkou. Získala si u mňa malé plusko.
Pablo Bien en Bioño.
Raňajkovali sme mafinoidné štvorce, ktoré sa volajú: sobao pasiege de manteguilla a na ne sme natreli jahodový džem. K tomu sme mali čaj, inými slovami, čajokrásnu chvíľu. Slovo “d-žemmm”, ako ho vyslovovala, sa jej veľmi páčilo a smiala sa na ňom.
Mafinoidny stvorec “sobao pasiege de manteguilla”
Aj ja som sa naučil zopár slov. Netuším síce, ako sa píšu:
*”moj gevonito”,”bonito”, “si”, “mira”, “ola”, “adios”, “gracias” *
Taktiež som zanechal slovenský odtlačok u nich. Nakreslil som pre Aquilinu jeden palikuli obrázok na chladničku. A naučil som ju niekoľko slov. Najviac sa jej páčili slová “džem” a “pomaly”. Napríklad keď sa jej vysypal cukor mimo nádobu, povedala: “pó-mali”. Na chladničku si napísala tieto slová: “džem”, “pomaly”, “ahoj”,”dovidenia”,”otvoriť”
Kresba, de la España.
Niekoľkokrát som sa vypytoval, či pôjdeme do kostola. Bolo už desať hodín a stále sme sa nikam nechystali. Zakaždým mi odpovedala, že pôjdeme. Netušil som, že kostol sa začínal o 13:00.
Iglesias San Pedro
O štvrť na jednu sme konečne vyrazili na cestu do kostola San Pedro, ktorý bol vzdialený 2,2km. Aquilina išla autom a ja na Čoprani za ňou. Boli sme celý deň ako konvoj. Išlo sa mi skvelo, bez batožiny sa mi zdala ľahká ako pierko a svižná ako vŕbový prútik. Posledný úsek sme išli spolu na motorke. Autom sa nedalo pokračovať, lebo asfaltka a traktorovka bola oddelená stĺpikmi. Veľmi sa chcela previezť. Tak sme sa posledný kúsok pomaly plížili ku kostolu na lazoch. Bola to sranda. Páčilo sa jej to.
Aquiliny en moto.
Prišli sme tam okolo pol, teda do začiatku zostával ešte čas. Ešte tam skoro nikto nebol. Kostol bol veľmi jednoduchý, a to sa mi páčilo. Kostol predsa nemá byť o výzdobe priestorov ale o tom, čo človek prežije vo svojom srdci.
Ermita de San Pedro desde entrada al campanario.
…loading…
Fundición de Eduardo y Marcos Portilla Linares, Santander.
Dovolili mi ísť sa pozrieť do zvonice. Vystúpil som opatrne po schodoch, ktoré vyzerali, že ak na ne napadá prach, tak sa zrútia. Mne to však nevadilo, chcel som vidieť zvon a dotknúť sa ho. Zvon bol starý a zoxidovaný na zeleno, ale za to mal dobré srdce. Zo zvonice bol krásny výhľad.
Campana de ermita de San Pedro.
Pred kostolom sa chystalo jedlo na pohostenie po omši. Púšťali rakety, alebo svetlice, neviem, ktoré vyleteli do vzduchu a tam tresli. Tesne pred začiatkom omše zvonili, a to tak, ze tam stál chlapík a točil zvonom okolo jeho osi.
Traje típico montañés en puerta de San Pedro.
Kostol bol pod lesom na lazoch dosť ďaleko od dedín. Ale aj napriek tomu bol plný ľudí. Bol som prekvapený, takmer nebolo kde stáť. Omša sa začala a kostol bol plný ľudí. Namiesto organového doprovodu spieval zbor v miestnych krojoch a doprevádzalo ho niekoľko akustických gitár. Bolo to veľmi pekné. Omša bola v španielčine.
Ermita de San Pedro.
Bol som dojatý. Po všetkom tom, čo som po ceste zažil, som stál v dome Božom a to, čo som prežíval, bolo veľmi osobné. Počas prijímania som si šiel pre požehnanie od padreho.
Takmer na konci sa odohral rituál. Vyniesli sochu San Pedra za spevu a všetci nasledovali sprievod. Vonku sa odohral rituál a znovu sme sa vrátili do kostola aj so San Pedrom.
San Pedro con llauves del Cielo.
Na konci pri záverečnej piesni zvonili a vonku pri kostole púšťali svetlice, ktoré robili rachot. Pýtal som sa na to, že čo to znamená. Povedali mi, že je to aby sa dalo vedieť okoliu, podobne ako keď sa zvoláva zvonením.
Hostina / obed / fiesta
Po skončení omše nasledovala hostina, ktorú sme využili ako náš obed. Z obrovskej panvice mi nabral kuchár ryžu, ktorá chutila ako rizoto, a jednu škebľu a morskú príšerku. Zase mi dalo strašne veľa roboty olúpať a odmontovať hlavu tej potvorke. S očakávaním som otváral škebľu. Nevedel som si predstaviť, čo je vo vnútri. Bol som sklamaný. V celej škebli bola iba malá scvrknutá hrudka. Nazbieral som odvahu a vložil som si ju do úst. Čakal som bahennú pachuť, ale opak sa stal pravdou. Bolo to lahodné a jemné sústo la gusta me gusta.
Me lo voy a comer yo. Tooooodo.
…loading…
Paella de Toño en San Pedro, Bioño, C…
Hostina pokračovala, niekto z ľudí vytiahol gajdy a hral na nich. My s Aquilinou sme dojedli svoje porcie, vypili oranju-fantu a fantasticky naladení sme pokračovali v navštevovaní kostolov okolia. Chcel som vidieť kostoly a okolie.
Tour de Iglesias (cesta po kostoloch, po španielsky?)
Prvý bol kostol San Blas v La Montaña. Kostol bol jediný otvorený, ak nepočítam San Pedro, kde sme boli na omši. Vošiel som dovnútra. Bola tam vôňa kadidla a príjemný chládok. Kostol mal záchod s umývadlom. Tento benefit sme obaja využili.
San Blas y San Roque en ermita de la Montaña.
…loadig…
Cementerio de San Blas.
Za kostolom sa nachádzala cementáreň – cemeterio, a bol z neho pekný výhľad do doliny. Na múroch okolo cintorína v niektorých kameňoch boli vytesané iniciály: Ω.J.C. Presúvali sme sa k ďalšiemu kostolu a po ceste sme sa zastavili pri kravách, ktoré sedeli ako pucle do panoramatického výhľadu na dolinu.
Necesita cereales de la Meseta como Pablo.
Ďalší kostol bol San Vicente de la Barquera, ale ten nebol až taký zaujímavý. Ten, ktorý ma zaujal, bol na ďalšom zastavení.
Zastavili sme sa pri kostole San Benito. Bol na kraji dediny, alebo lazov, ako sa to vezme. Na veži rástla tráva. Bolo to sympatické, ta tráva vystihovala vek toho kostola. Vytiahol som dve fit tyčky a ponúkol Aquilinu. Urobili sme si gýčovú turistickú selfie fotku pred vstupnou branou. Bol zatvorený, čo bola škoda. Chcel som ho vidieť aj znútra, ale nedalo sa.
Iglesia de San Benito en Las Presillas.
…loading…
Dos invictus en puerta de San Benito.
Potom sme pokračovali v tour ďalšiemu kostolu San Cristobal.
A vyvrcholením a zároveň najzaujímavejší bol kostol Colegiata de Santa Cruz de Castanieda
Pánko v informačnom centre pri kostole bol nabitý informáciami o kostole. Po anglicky vedel iba pár slov, ale celkom sme si rozumeli. Staršia časť kostola je stará 1200, a novšia časť 800 rokov. Vysvetľoval mi rozdiely medzi románskym a gotickým štýlom priamo na kostole. Bavilo ma to, aj keď to protirečí môjmu nezáujmu o históriu, dejiny a dejepis. Dozvedel som sa, že v kostole je relikvia, kúsok dreva z Ježišovho kríža. Ukázal, že asi 1x1cm. Ťažko povedať, či môže byť pravé.
Vysvetľoval mi symboliku na podstavcoch oblúkov na vstupnej bráne. Lev, ktorý si cmúľa chvost, je symbol kresťanstva. Nechápal som, ale zrejme to bol jeho výklad. Had ako symbol diabla. Upozorňoval ma na šachovnicovú štruktúru múrov, ktorá je charakteristická pre románsky štýl. Samo o sebe to nebolo nič extra, ale spôsob, akým o tom hovoril, a s akým presvedčením, robil z toho zaujímavé fakty.
Po tom všetkom sme už boli hladní a bolo aj načase. Už sa priblížila siedma hodina poobedná. Zobrala ma na hamburger a Turron de Jijona, bola zmrzlina s medom, s kúskami karamelu a s mandľami – Almendras. Boli to špeciality, ktoré by som inak nemal šancu ochutnať.
Amburguesa en Manhattan con patatas, ensalada,salsas, etc,etc, etc…
Kým bolo ešte svetlo, ma zobrala ukázať mi pláž, kde kempovala s rodičmi, keď bola malá. Bol akurát pekný západ slnka a bol odliv, takže pláž bola obrovská a široká. Prešiel som sa po nej a vyskúšal som GPS či zobrazí nadmorskú výšku. Bingó! Bol som jeden meter nad morom.
moja nadoceánska níška 1 m.n.m.
Na parkovisku sme stretli pár s dieťaťom. Aquilina sa im prihovorila po španielsky a ja som tam stál ako čakanka na kraji pola. Po chvíli im vysvetlila, čo, kto som a kam idem. Opýtali sa ma, či viem po anglicky. Povedal som, že áno, aj keď moja angličtina, ako som zistil, nebola reprezentatívna. Ale stačila na to, aby som im porozprával o Čoprani a o mojich prašných cestách času.
Mucho yo sierra (3589,7km)
Večer doma som si stiahol do mobilu mapy Portugalska. Rozmýšľal som, že ak budem mať chuť, čo asi budem, zo Santiaga už nie je ďaleko Portugalsko. Chcel by som to využiť, keď som sa dopracoval až tak ďaleko.
Na konci dňa, keď som hovoril s Rodrigom po anglicky, zdalo sa mi to ako vymoženosť, tá angličtina. Pretože celý deň som bol s Aquilinou a snažil sa chápať, čo mi hovorila v španielčine.
Nitro o Schreck? Gatuca de Rodri.
Podľad pred spaním. Mačacie oči ako kocúr z rozprávky šrek. Kto má mačku dobre vie, prečo má také oči. Je to mód sústredenia sa, rozšírené zreničky, znamenajú vyššie ISO a väčšiu svetelnú citlivosť.
