DAY 28
–prejdené 0 km
–prejdené 0 km
English morning (5127,8km)
Bolo to moje druhé portugalské ráno a rozhodne nebolo jedno z tých nepohodových. Zobudil som sa do mäkka.
Avantika mi zabezpečila čajokrásnu chvíľu. Earl grey black tea with milk and one spoon sugar. K tomu sme s Paulom chrúmali okrúhle keksíky k čaju.
Paul ma zobral do mesta a vysadil ma pri bankomate “MB multibanco” Bol som teoreticky a takmer aj prakticky bez hotovosti, ak som nepočítal drobáky bubáky. Skúsenosti mi našepkávali, že bez hotovosti veľmi ďaleko nezájdem. Musel som vybrať prachy v cudzej banke, takže mi bolo jasné, že budú poplatky extra inclusive.
Zatiaľ som videl dve pumpy a všetci tankovali za hotovosť, napríklad za dvacku. To bola pre mňa neprístupná alternatíva, pretože ja som potreboval plnú nádrž a nikdy nevyšla pekná okrúhla suma, a po druhé som v prvom rade platca kartou.
Kúsok od banky bol obchod s náhradnými dielmi pre skútre. Ľudia tu jazdia na skútroch viac ako v Španielsku, ale menej ako v Taliansku. Olej bol kúpený, liter ma stál 15 éčok, za takú cenu by som mal doma 4L. Ale čo by som neurobil pre Čopraňu. Nechcel som, aby ma niekde nechala za trest, že som nevymenil olej.
Pri pohľade na starý olej a na zadnú pneumatiku som mal dojem, že sa pozerám v reálnom čase na time-lapse amortizácie motorky.
Keď bola v motore nová krv, poprosil som Paula aby mi podržal predný blatník Čoprane zatlačený. Zadná pneumatika tak bola 1cm nad podlahou. Naštartoval som, a zaradil som prvý rýchlostný prevod. Dal sa do čistenia reťaze. Použil som k tomu svoju obľúbenú kefku Curaprox ultra soft a použil som vypustený olej. Pri mazaní reťaze mi točiace sa koleso vcuclo kefku a urvalo štetinovú časť. Dopazuchy! Bola moja obľúbená. Zobral som druhú a čistenie dokončil. Keď Paul videl, čo sa stalo, ponúkol ma kefkou. Vďačne som ju prijal. Mal som pamiatku, Portugalskú kefu, od Paula.
Hovoril som mu, že som strojár mechatronik, teda aj strojár aj elektrotechnik. Povedal, že sa mu môžem pozrieť na nefunkčné stretávacie svetlomety. Súhlasil som, predpokladal som iba oxidáciu kontaktu v dôsledku slaného vzduchu.
Keď sme sa vrátili, išiel som sa pozrieť Paulovi na svetlá jeho “truk” – tak hovoril svojmu autu. Mal som so sebou malý cestovný multimeter a dal som sa do testovania záhady. Záhada už viac nebola tajomstvom. Prezvonenia vodičov a napätia na svorkách boli, tým pádom mi prezradili, že na vine boli žiarovky. Nie kontakty, ale spálené vlákno v žiarovkách. Paul to nechápal, že mu odišli oba svetlomety naraz, pokúšal som sa mu to vysvetliť, že ak je žiarovka stará, vlákno je krehké a pri nadskočení sa mohlo pretrhnúť. Ale všetko, čo sa môže pokaziť, sa pokazí, a to, čo sa nemôže, sa pokazí tiež. Holt. Pýtal sa ma na cenu nových, tipol som cenu 3€ podľa skúseností zo SR.
Na obed bol breakfast (5127,8km)
Kým som sa venoval svetlometom, on pripravoval obed, pretože už bola na to vhodná doba. Bola to smažená slaninka, volské oká a jeden pár toastov. Opýtal som sa ho zo srandy, ako sa to volá. “Breakfast” – teda raňajky. Obedovali sme breakfast na obed. Pohodička, pohoda.
Po obede vybehol do mestečka Caminha a chcel kúpiť u kamaráta žiarovky H4. Lenže keď tam prišiel, bol obed. Jeho kamarát sedel pred obchodíkom jedol a popíjal víno. Spýtal sa ho, či mu môže predať také dve žiarovky. Že hej, ale až o hodinu a pol. Aj v Portugalsku platí dvojhodinová obedná prestávka. Sranda pokračovala. Keď sa tam zastavil po obedňajšej pauze, týpek v obchode na skútre ho presviedčal, že žiarovka 35W/35W je nová technológia s úsporou energie a je to ekvivalent k H4 55W/65W. Paul vedel, že ho klame a povedal mi, že už nie je jeho kamarát. Skúsenosti z Portugalska. Paul sa celý čas mojej návštevy uňho sťažoval na Portugalcov.
Daroval mi svoj stan, že on má tri a nepremokajú mu ako môj Stanislav. Nebol som proti, ale najprv som si vypýtal súhlas od majiteľa, pretože Stanka som mal požičaného. Po vybavovačkách okolo Stanislava som sa s ním rozlúčil a nechal ho u Paula, a zoznámil som sa s novým stanom, ktorý sa volal Ignác. Ten stan sa viezol na jeho Harley-Davidsone, takže je pre mňa legendárny. Akoby to nestačilo, Paul mi chcel dať nejaký gift, a dostal som od neho solárnu sprchu. Pekný gift, ak bude teplo a budem pri zdroji s vodou, určite ju chcem vyskúšať. Už som sa raz v živote pod takou sprchoval a bolo to super. Prakticky celé poobedie som doháňal písanie blogu a upload fotografií z Paulovho notebooku bol v plnom prúde. Za čo som mu bol nesmierne vďačný. Hovoril som mu to a on na to, že to nie on mi pomohol, ale jeho notebook.
Dobehnutý bloger (5127,8km)
Večer som konečne dobehol všetky dni, ktoré mi chýbali. Bol to skvelý pocit. Mal som čistý štít.
Paul mi dal radu. Ak má motorkár problém, namiesto výstražného trojuholníka položí pár metrov pred motorku svoju prilbu.
Povedal som mu, že nasledujúce ráno budem pokračovať v ceste. Vymenili sme si emailové adresy a rozlúčili sa. Pre mňa to znamenalo veľa, Harley-Davidson je legenda na cestách a pre mňa bol Paul ako otec motorkár, ktorý chce to najlepšie pre svojho syna motorkára. Ďakujem, Paul!
Popriali sme si dobrú noc a šiel som hore do miestnosti, kde som mal miestečko na spanie.
