…mapy, mapy, mapy kam ma len dovedú ak ich nedokážem čítať? Kráčam lebo som sa vybral svetom. Všímam si okolie, či ani nevnímam kam to vlastne idem?

Kráčam v tme alebo vo svetle. Cez deň alebo v noci? Hlavne, že idem, že som na ceste. Ale načo cesta, ktorá nemá cieľ..? Idem aj tak? Ale čo ak zbytočne… Kto mi dá istotu. Kto mi podá kompas? Kam som sa vydal? Kam chcem vlastne prísť? Ktorú mapu si vybrať? Nechať sa viesť slepími mapami?! Čo ak sú plné prekvapenia? Nechať sa viesť teda v každom prípade vyžaduje odvahu odhodlať sa na neznámu cestu. Sem tam aj riskovať, že neviem do čoho idem, kam a s kým… a to bude to dobrodružstvo žitia.

Mapa, ktorú čmáram do zápisníka sa nápadne podobá dňom, ktoré žijem. Učím sa pozerať na nebo, pokúšam sa rozumieť cestám, ktoré boli východné dávno predo mnou, snažím sa ísť smerom podľa kompasu, ktorý som dostal do srdca a hľadať Boha.

Categories: Stories

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *