DAY 46
–prejdené 500,8 km
–prejdené 500,8 km
Hospice du Petit Saint Barnard (9435,6km) 2188m.n.m
Rabajky som preklenul pomlčkou.
Na obed som mal hot chocolate od Virginie a na hanbu dňa som zajedol iba 7 čokoládovo orieškových keksíkov Lidl “carré lait-noisette”. Bieda. Mamina by sa nepotešila.
Zobudil som sa 1,3km pred talianskymi hranicami teda vo Francúzsku, na treťom poschodí v podkroví. Bol som na gauč vyspatý v 2154 m n.m podľa mojej GPS, a podľa informácie z letáku hotela 2188 m n.m tak včul buc múdri. Technilógie verzus papier. Papier znesie a technika rada oklame.
Keď som zistil koľká bije urýchlene som zbalil veci vzhľadom na pokročilú dobu.
Nevypršal čas ani nexpiroval, len doba ukradomky vykročila v pred.
Svitanie som zmeškal a takmer aj svoj odchod. V priestore, ktorý bol na druhom poschodí a bol zároveň recepciou, barom, reštauráciou. Pani, ktora to tam mala na starosti, bola zlatá. Pozvala ma coffe alebo hot chocolate. Bolo jasné, že kávu som si nezvolil. Pri hot chocolate sme sa známili.
Virginie sa zo záujmom vypytovala na moju cestu po Európe. Ja som jej počas vychutnávania teplej čokolády ukazoval fotky ako som bol kade-tade všelikde. Fotky sme napriem jazykovej bariere spolične komentovali. Čo som nevedel povedať som napísal číslom. Napriklad koľko dní som na ceste a koľko kilometrášov som urazil. Napríklad keď som naznačil, že som mal veľa daždivých dní nakreslil som na papier obláčik a kvapky. Virginie sa pozrela von oknom a preškrtla kvapky mojho obláčiku. Nepršalo ale zamračilo sa. Vidrankal som selfie, na pamiatku.
Predstavil s jej blog, došla na to reč. Napísal som jej adresu. Ponúkla mi heslo na wi-fi, ktoré sim neodmietol a uploadoval jeden ďaľší deň. Internet mal super rýchli upload. V priestole ktorý mi najviac pripomínal reštauráciu poletoval čierny vták menom Gaspar.
Príliš sa o mňa nezaujímal. Dôležitejšie preňho bolo nájsť spôsob ako otvoriť sušienky v košíku na barovom pulte. Porosil som Virginiu či si ho môžem podržať na ruke. Gasper veľmi neochotne naliezol na moju ruku. Kým skúmal moju oranžovú mikinu wikinu Virginie mi stihla urobiť fotku.
Gaspar, bol vtákom druhu chocard – čo bolo francúzsky čavka žltozobá, Pyrrhocorax graculus z čeľade havranovitých ako som sa dozvedel od svojho cteného informátora ocina.
Pred odchodom som sa po anglicky porozprával s Dominikom. Vedel po anglicky za čo som ho aj pochválil. Dominik mi napustil vodu do fľaše. Kým som obatožinivával Čopraňu.
Na rozlúčku som dostal jablko ktoré bolo vlastne nektarinka ako som zistil neskôr, plechovku cocacoly a jablkové fruko. Zlatí ľudia, mám rád dni vo Francúzsku. Poďakoval som sa. A nakopol som 10,4 koní. Vonku vykuklo slomedzi oblakov slnčisko pochopiteľne, bolo už jedenásť hodín. Druhýkrát som prekročil francúzsko-talianske hranice.
Zliezol som kľukatenky dole a vcucla ma sieť super chladených tunelov, niektoré boli aj o dĺžke cez 3km. Pochvaľoval som si ako Kilometrový Barón. Motor sa dobre chladil a ja som fičal mierne dolu kopcom s paprčou tacháču medzi deväťdesiat až sto.
Tuneloval som tunelové myšlienky, ale na autostráde som čosi strádal. Nebolo to vončo. Žiadne výhľady, žiadna krása, a zastavenia len na miestach na to určených. Vrátila sa diaľničná nechuť. Diaľnica je konštrukt, za ktorý sa platilo.
A prečo platiť za samé obmedzenia? Obmedzená maximálna rýchlosť, obmedzená minimálna, obmedzený počet jazdných pruhov, obmedzené miesta na zastavenie, obmedzené množstvo púmp, obmedzené výhľady a navyše obmedzená šanca na prežitie v prípade nehody.
Okolo sa mihali už úplne bežné končiare typu Kriváň. Prestal som fotiť kopce okolo a sústredil som sa na urážanie kilometrov. Teplota v tuneloch bola okolo 24°C, čo sa ale na autostráde cez rovinatú krajinu povedať nedalo. Dusný a horúci vzduch o teplote 32°C znepríjemňoval cestovanie.
Milano – Marha (9698,1 km)
Mazal som to na Milano, čo som v Milane oľutoval. Ozrutné smradľavé mesto sa mi zdalo väčšie ako Barcelona. Ťažko povedať, či mi to stálo za tú fotografiu.
Ako vrchol diaľničných zážitkov boli autobusové zastávky na diaľnici, tak to už bolo aj na mňa veľa ako zastávkára vyžochára.
Potreboval som sa napojiť na ss-48, ale to bolo ešte v nedozerne. Bol som ešte neslušne ďaleko.
Pumpaňa HiQ (9731,1km)
Nebolo radno sa zahrávať s diaľničným konzumom. Odhadoval som palivo na dojazd sto kilometrov. Ale pri tak riedko rozmiestnených pumpách som nešpekuloval a zobral najbližšiu. Epocha drahého paliva bola na vzostupe. Tankoval som drahotu po 1,69€ za kilo. Do prdele, som sa odnaučil od takých cien. Avšak konzumácia oktánov paliva prekvapila. Na to, že som šiel ako hulvát po autostráde, aby som šetril čas, spotreba bola perfektná. Na 11,96L sme urazili neslušnú vzdialenosť 419,4km. Po sto kilometroch ubudlo z nádrže 2,85L, pričom sme za hodinu dokázali uraziť 90 diaľničných kilometrákov.
Poistka (9864,5km)
S 0,5L fľaše cocacoly som bol naspeedovaný ako muflón zo záprahu Santa Clausa. Bola to 10A poistka, aby som počas záveru jazdy nedostal skrat a neostal prerazený na krajnici ako tyristor. V diaľke sa blýskalo a ja som vedel, že to nepohoda na mňa žmurkala.
Občan pod mostom (9936,4km)
Neslušný občan sa poslušne hlási. Mesto Trento N46°02.812′ E11°06.865′ Bolo 23:01 stredoeurópskeho času, 26,5°C, veterno, vo famóznej nadmorskej výšine 192 m n.m. Nevedno, či nad-morská výška bolo to správne slovo, keď som sa nachádzal pod-mostom. Betónový nadjazd cesty SS-12 na okraji mesta sa v nočnej hodine javil ako žochárska delikatesa. Videl som tri zastávky. Ešte nie som natoľko chudý, aby som sa vedel ukryť pod plechovou ceduľou označujúcou zastávku. To tu nemajú v tradícií búdky?
Pod mostom fialôčka nerástla iba burina, z čoho som vyniesol, že ak fúka zdatný bočan a prší, závlaha zaručuje život. Nakoľko fúkalo ako besné a ešte besnejšie sa nad kopcami okolo blýskalo, videl som medzi burinou a sebou určitú paralelu. Nebola to zrovna útecha prvého stupňa. Nebol som pripravený sať.
Nedalo sa hovoriť, že by som mal strechu alebo prístrechu nad hlavou, bol to cestný nadjazd ponad kruhový objazd. Nebola to prístrecha ani príliš útecha, bral som to tak, že som neostal s holou.
Dnešným stravovacím zlozvykom sa nebudem chváliť, mal by som sa karhať, ale na to som bol už príliš unavený.
Dnes som bol veľmi neslušný a bol som so sebou spokojný. Urazil som na autostráde cez pacto kilometrášov. Neslušné sedacie svalstvo som mal naformátované.
Ešte som si prečítal zákazovú tabuľku na stene: DIVIETO DI AFFISSIONE ART 663 C.P. Čo znamenalo zákaz lepiť plagáty podľa článku 663 trestného zákonníka, to som sa nechystal takže som zadarmo ubytko.
Vytiahol som karimakatky a spácu. Nevadilo mi spať pod mostom ako šupák, lebo tam bol dobrý signál. Mohol som pristúpiť na internet a aktualizovať polohu.
